Prechodné obdobie novej spoločnej agropolitiky EÚ bude najmenej rok

Brusel/Bratislava 19. novembra (TASR) – Poľnohospodári členských krajín Európskej únie (EÚ) sa dočkajú prechodného obdobia Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ (CAP) v dĺžke najmenej jedného roka. V Rade ministrov pre poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo EÚ o tom v utorok rokovali agroministri členských krajín EÚ. Informoval o tom Vladimír Machalík, hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.


"Európska komisia (EK) prišla s návrhom prechodného obdobia pre novú Spoločnú poľnohospodársku politiku v dĺžke jedného roka. Avšak máme už koniec roka 2019, stále nemáme nové vedenie EK, ani viacročný finančný rámec. Rok 2020 by mal byť pritom prechodným rokom. Z pohľadu procesov i nastavenia nových systémov a ich implementácie pre poľnohospodárske platobné agentúry to je príliš krátky čas. S viacerými ministrami sme sa zhodli, že ide o príliš ambiciózny návrh. Našim poľnohospodárom musíme poskytnúť stabilitu a jasnú transparentnosť pri procese prechodu na novú Spoločnú poľnohospodársku politiku," povedala Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a podpredsedníčka SNS.

EK v návrhoch pre CAP po roku 2020 prichádza s tým, že členské štáty EÚ začnú vykonávať svoje strategické plány od 1. januára 2021. Znamenalo by to, že by predložili EK svoje strategické plány najneskôr do 1. januára 2020. Tá by tieto plány schválila počas roka. To však nie je možné. Vzhľadom na súčasný stav legislatívy v Európskom parlamente aj v Rade EÚ je zrejmé, že základné akty a nasledujúce delegované a vykonávacie akty do januára 2020 nebudú formálne prijaté.

Prechodné obdobie si bude vyžadovať rozšírenie uplatniteľnosti existujúceho právneho rámca a prispôsobenie určitých pravidiel, aby sa zabezpečila kontinuita CAP až do zavedenia nového systému. Návrh na prechodné obdobie bude potrebné prijať pred letom 2020.

Agroministri rokovali aj o podpore a ochrane včelárov. "Naším cieľom by malo byť nielen zvyšovanie počtu včelstiev, ale aj ochrana našich včelárov a spotrebiteľov pred falošným a nekvalitným medom z tretích krajín. Preto som požiadala EK, aby preverila možnosti podpory kontrolných orgánov členských štátov vyčlenením finančných prostriedkov na kúpu prístrojov na identifikáciu geografického pôvodu a zloženia výrobkov, tzv. spektrometrov nukleárnej magnetickej rezonancie. Takto nielen ochránime európskych spotrebiteľov a zvýšime konkurencieschopnosť včelárov, ale podporíme nárast včelstiev v EÚ," uviedla slovenská agroministerka.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR