Pre Sejnu zostanú najsilnejšími zážitkami bronz z majstrovstiev sveta

Liptovský Mikuláš 14. augusta (TASR) - Peter Sejna drží medzi slovenskými hokejistami dva primáty. Ako jediný sa presadil do NHL cez americkú univerzitnú súťaž NCAA a odohral najviac zápasov vo švajčiarskej NLA. Po ukončení kariéry sa držiteľ bronzu z MS 2003 usadil v Colorade. Pri hokeji zostal len okrajovo, trénuje mužstvo svojho osemročného syna, a jeho hlavným zamestnaním je pozícia realitného makléra.


Sejna odohral v osemnástich v extraligu za rodný Liptovský Mikuláš celú sezónu, ale po nej rozhodol pre odchod. "Odísť do Severnej Ameriky v tom čase bol sen. S reprezentačnou devätnástkou som absolvoval mesačné turné po Kanade, kde si ma všimli. Naskytla sa možnosť odísť do USA a nedalo sa odmietnuť, hoci od mužov k juniorom to bol krok späť," zaspomínal si v rozhovore pre TASR. Do klubu Des Moines Buccaneers odišiel s kolegom z mládežníckych reprezentácii Petrom Smrekom. "Kouč nám povedal, že sme sa mali hlásiť v inom tíme, ale nechal nás na skúšku. Keď nás uvidel, ostali sme. Dvom cudzincom narýchlo našiel nové pôsobiská a musel sa rozhodnúť medzi nami a Ukrajincom Ruslanom Fedotenkom. Nakoniec mu ťah vyšiel. Hrali sme výborne, vyhrali sme ligu a zlomili niekoľko klubových rekordov."

Po dvoch ročníkoch v USHL sa dnes 37-ročný útočník dostal na americkú univerzitu Colorado College. "Pôvodne som na vysokú školu nechcel ísť, aj keď na Slovensku som bol dobrý žiak. Veď komu by sa chcelo učiť? Každý chce byť okamžite profesionál. Dnes moje rozhodnutie hodnotím kladne a univerzitu odporúčam väčšine mladíkom. Výborne vás pripraví po hernej stránke i do života."

Ročník 2002/2003 bol pre neho ako zo sna. S Coloradom vyhral univerzitnú ligu, na konci sezóny podpísal zmluvu z klubom NHL St. Louis Blues a hneď v premiérovom zápase v profilige strelil gól legendárnemu brankárovi Patrickovi Royovi. "Dostal som sa na presilovku s Demitrom, Tkachukom, na modrej boli Pronger s MacInnis. Paľo vystrelil a ja som z rohu dorazil. Krásny moment."

Po debute v NHL okamžite odcestoval na prípravu na MS 2003 do Helsínk. "Podarilo sa mi udržať na súpiske až do odletu do Škandinávie, no nakoniec ma v dejisku šampionátu ako posledného z kádra vyradili. Prvý zápas som sledoval z tribúny, potom som mal odletieť, no Zdeno Cíger si zlomil ruku, a ja som ho nahradil. Nastúpil som v osemfinálovej skupine proti Česku a Fínsku, v semifinále proti Švédom a v zápase o tretie miesto proti Čechom. Súboj o bronz bol silným zážitkom, mal špeciálny náboj a fanúšikovi sa tešili, akoby sme vyhrali zlato."

V NHL nakoniec absolvoval "len" 48 stretnutí. "Ako všade inde, ak vám nevyjde prvý krok, ťažšie sa presadzuje. Nástup je veľmi dôležitý. Mal som byť sebavedomejší, trochu som o sebe pochyboval. Ak začnete nad takýmito vecami rozmýšľať, prestávate hrať svoju hru. Navyše som si neporozumel s vtedajším koučom Blues Mikeom Kitchenom." Po štyroch rokoch pendlovanie medzi NHL a AHL odišiel na dlhých osem rokov do Švajčiarska, kde získal tituly s Zürichom i Davosom. "Švajčiarska liga sa v poslednom čase ešte viac zlepšila. Najnovším trendom je, že domáci hokejisti sa vyrovnávajú špičkovým legionárom. Taktiež som na vlastnej koži zažil, že s cudzincami sa nebabrú. Mne prvýkrát nevyšla až moja šiesta sezóna a okamžite ma poslali o poschodie nižšie," tvrdí. Po konci pôsobenia v Európe sa natrvalo usadil v Colorade, na zápasy Avalanche sa však bol naživo pozrieť len zopárkrát. "Bola to bieda, radšej si pozriem zápasy v televízii play off," dodal.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR