Pre podmienky v spotrebiteľských zmluvách čelí SR konaniu komisie

BRATISLAVA 8. augusta (WEBNOVINY) - Slovenské právne predpisy stále neposkytujú podľa názoru Európskej komisie dostatočnú ochranu práv spotrebiteľov. Preto Slovensko oddnes čelí druhej fáze konania vo veci porušenia právnych predpisov. Komisia totiž na Slovensko, podobne ako do Českej republiky, poslala odôvodnené stanoviská o nesúlade vnútroštátnych predpisov s požiadavkami európskej smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na odôvodnené stanoviská musí Česká aj Slovenská republika odpovedať do dvoch mesiacov. Ak Komisia nedostane odpovede, alebo ak vnútroštátne orgány neposkytnú uspokojivé vysvetlenie, vec môže byť predložená Európskemu súdnemu dvoru.


Výhrada komisie voči Slovensku spočíva v tom, že spotrebiteľ by mohol byť zaviazaný nespravodlivou podmienkou, keďže slovenské právne predpisy nestanovujú objektívne kritérium hodnotenia nespravodlivosti. V Českej republike podľa Komisie môže byť spotrebiteľ v rozpore s ustanoveniami smernice zaviazaný nespravodlivou zmluvnou podmienkou, ak sa proti nej sám aktívne neohradí.

Smernica o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ochraňuje spotrebiteľov pred vopred formulovanými podmienkami v zmluvách s obchodníkmi, ktoré spôsobujú výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Komisia preskúmala vnútroštátne právne predpisy desiatich členských štátov, ktoré vstúpili do Európskej únie v roku 2004 a preto museli uvedenú smernicu transponovať do 1. mája 2004. V roku 2007 začala konanie vo veci porušenia právnych predpisov proti Českej republike, Estónsku, Maďarsku, Lotyšsku, Litve, Malte, Poľsku, Slovensku a Slovinsku, keďže v prípade týchto členských štátov zistila problémy s transponovaním smernice.

Väčšina konaní vo veci porušenia právnych predpisov sa medzičasom skončila, keďže príslušné členské štáty zmenili svoje právne predpisy.

Agentúru SITA o tom informovala vedúca tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Ľuba Mihaleje Hromková.

SITA