Pre Orechovú sú typické vinice, obec má podľa kroniky aj temné stránky

Orechová 15. apríla (TASR) – Pre obec Orechová v Sobranskom okrese sú typické vinice, kedysi tu bola i šľachtiteľská stanica Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave.


Jedným z dôvodov, prečo sa ich súčasný majiteľ Pavol Michálek rozhodol na nich pracovať, je fakt, že v 90. rokoch upadali. „S vinárstvom som začal po skončení vysokej školy v Lednici na Morave. Otec, profesionálny vinár, ma nasmeroval týmto smerom, tak som týmto smerom išiel,“ uviedol pre TASR s tým, že s vínom sa spolu s bratom stretávali už od detstva.

Keď v roku 1993 prišiel na Orechovú, z 54 hektárov vinohradov bolo rodiacich okolo 18. „Dostali sme to do dnešného stavu, kedy máme reálne približne 60 hektárov, ktoré rodia. Keby sme tu neprišli, nepredpokladám, že by to fungovalo,“ priblížil. Dnes tu pestujú komerčné odrody typické nielen pre túto oblasť. U bielych vín je to približne desať druhov, u červených päť.

„Ideálne pre nás by bolo mať jednu alebo dve odrody, tak ako je to vo svete bežné, a s tými sa hrať na celej ploche,“ spomenul s tým, že pri viacerých druhoch je to náročnejšie, pretože každej odrode sa musia venovať zvlášť. „Takisto v pivnici to spracovanie u každej odrody je trošku iné,“ doplnil.



Vinohrady v Orechovej začal koncom 50. rokov podľa jeho slov sadiť tzv. semenársky podnik, neskôr ich pod seba vzal výskumný ústav. Keďže v blízkych obciach, ako je Tibava, Krčava a Priekopa, má vinárstvo približne 200-ročnú tradíciu, Michálek predpokladá, že to neobišlo ani Orechovú. „Táto oblasť kedysi patrila pod Užskú župu. Užhorod je v inom štáte, je problém dostať sa k nejakým archívnym písomnostiam ohľadom vinohradníctva tu v tejto oblasti. Máme takú dohodu s michalovským múzeom, že nám urobia štúdiu a pôjdu po archívoch. V malom sa tu určite hospodárilo, lebo to flyšové pásmo Karpát, ktoré tu je, odkazuje na to, že tie vinohrady tu patria,“ doplnil.

Pavol Michálek starší sa na Orechovú dostal ešte v roku 1966, keď pre víno zanechal pedagogickú prax. „Vinič je pre mňa hlavnejší. Je to rastlina, ktorej treba rozumieť. Dáva mi strašne veľa,“ uviedol pre TASR s tým, že k ochutnávke jeho výsledného produktu postačí dobrá partia.

Jeho syn tvrdí, že pri kúpe akéhokoľvek vína sa treba riadiť dátumom výroby, resp. plnenia. „Ten by mal byť čo najbližšie k dátumu kupovania,“ uviedol s tým, že víno je živý organizmus, podobne ako chlieb alebo človek. Je mladé, zrelé, dospelé a staré. „Najdlhší čas svojho života sme dospelí. Vy tú dĺžku, ako dlho bude víno dospelé, vhodné na pitie, kedy bude mať tie chuťové a nutričné hodnoty, ktoré má mať, ovplyvňujete skladovaním. Domnievať sa, že ten vinár dal do fľaše víno s tým, že bude dobré o dva roky, je pri našich reduktívnych vínach hlúposť,“ dodal. Každý vinár dá podľa neho víno do fľaše vtedy, keď je dobré a vhodné na pitie.

História obce má podľa kroniky aj temné stránky

Posledným zemepánom obce Orechová v Sobranskom okrese bol Végges Andor a jeho pani Végges Viczmandy Vilma. Tá bola podľa miestnej kroniky približne v roku 1865 zavraždená ziskuchtivými občanmi obce. Pochovaná je na miestnom cintoríne.

„Podľa výpovede jej slúžky, ktorá vo vedľajšej miestnosti spala, prišli k 'pani obce' v nočných hodinách dvaja chlapi, ktorí ju dosť brutálnym spôsobom - sekerou zabili, aby mohli rozkradnúť jej majetky a pozemky,“ uviedol pre TASR starosta obce Rastislav Repka. Pôvodná kronika sa podľa jeho slov nezachovala, zrejme zhorela počas druhej svetovej vojny, zostali z nej len výpisky. Majetok panstva neskôr odkúpili miestni obyvatelia, a tak sa stali samostatnými hospodármi. Dodnes tu pestujú obilniny.

Na tunajšom cintoríne sa nachádza aj starý drevený kríž. Nikto nevie, kedy bol osadený, viaže sa k nemu podľa slov starostu príbeh. Podľa neho ten, kto pred krížom prednesie svoje prosby o polnoci a dotkne sa ho čelom, bude vyslyšaný. Pri cintoríne sa nachádza gréckokatolícky chrám, ktorý je zasvätený Svätej trojici. Zaujímavosťou podľa Repku je, že ho navštevujú aj veriaci rímskokatolíckej cirkvi. „Dokonca, raz v mesiaci sa tu slúži rímskokatolícka svätá omša,“ doplnil. Postavený bol podľa ústneho tradovania koncom 19. alebo začiatkom 20. storočia. Jeho interiér zdobí okrem iného bohatá fresková výzdoba.

Už pred touto výstavbou v obci fungovala škola. Dnes musia deti za vzdelaním dochádzať do vedľajšej Krčavy či okresného mesta Sobrance. Čaká to i najmladšieho občana, ktorým je len niečo vyše päťmesačný chlapček. Najstaršou obyvateľkou Orechovej je Mária Sekelová, ktorá je vo svojich 93 rokoch veľmi energická. Pestuje kvety, zeleninu a hrozno. Večer si, ako uviedla pre TASR, nikdy nenechá ujsť televízne noviny.

Viacero seniorov z obce sa snaží byť aktívnymi. Ako pre TASR povedala Mária Mitrová, predsedníčka miestnej jednoty dôchodcov, ktorá v obci funguje len krátko, snažia sa spoločne tráviť svoj voľný čas. „Pracovali sme už vo vinohrade, boli sme na výlete v Ubľanskej doline, zorganizovali sme tiež tzv. Košarový bál,“ vysvetlila aktivity členov. Cieľom jednoty je podľa jej slov pritiahnuť ľudí do kolektívu, aby neboli zatvorení doma.

Pomohla by diaľnica

Ľudia z obce Orechová v Sobranskom okrese odchádzajú. Dôvodom je práca, ktorá v tomto regióne chýba. Ako pre TASR uviedol starosta Rastislav Repka, obci by pomohla diaľnica, ktorá by odbremenila tiež zhustenú dopravu.

Na tieto účely vznikol podľa jeho slov niekedy v 60. rokoch aj neďaleký kameňolom, v ktorom sa ťaží andezit. „Bolo to v čase, keď sa začalo rozprávať o diaľnici, ktorá by mala viesť z Ukrajiny smerom na západ,“ vysvetlil. Aj napriek tomu, že ho otvorili, nevyužíval sa, keďže výstavba diaľnice sa nezačala. Nemal správcu, bežní ľudia ho navštevovali, aby si odtiaľ odniesli materiál. Pred piatimi rokmi ho však začala využívať súkromná firma.

Starosta preto upozorňuje, že obyvatelia v jeho okolí musia dbať na bezpečnosť. „Keď chystajú odstrel, vždy oznamujeme, aby sa ľudia v tom čase nepohybovali v okruhu kameňolomu približne dva kilometre,“ doplnil. Vlastníkom je urbárska spoločnosť z vedľajšej obce Kolibabovce, pretože kameňolom sa nachádza už v jej katastri. „Jediná prístupová cesta, ktorou sa k nemu dá dostať, vedie len z našej obce,“ uviedol Repka s tým, že na banskom úrade je tiež lom zapísaný ako Orechová.

Diaľnica by podľa hlavy obce odbremenila aj dopravu, keďže ide o takmer prihraničnú obec, v ktorej cítiť zvýšený pohyb nákladných áut, čo negatívne ovplyvňuje život občanov. Spôsobuje to zvýšený hluk, prašnosť, bezpečnosť chodcov je, ako tvrdí, tiež narušená.



„Mali sme tu už aj smrteľné nehody,“ spomenul s tým, že otrasy pri prechode kamiónov spôsobujú, že ľuďom niekedy praskajú múry na domoch, keďže sú postavené blízko cesty. „Dopravu nezastavíme, odkloniť ju niet kam. Jediné, čo nám zostáva, je čakať, kým sa postaví tá diaľnica, ktorú nám tak dlho sľubujú,“ doplnil.

Mnohé z tunajších obydlí sú prázdne. „Chalupárov máme, ale ide zväčša o takých, ktorí tu v minulosti mali nejakých predkov a ostal im po nich domček, tak sem dochádzajú na víkendy alebo na prázdniny a využívajú ho na relax,“ uzavrel.






Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR