Pre opernú divu Emu Destinovú písal role aj Giaccomo Puccini

Praha/Bratislava 26. januára (TASR) – Ema Destinová bola hviezdou berlínskej Dvornej opery v Nemecku, kráľovskej opery Covent Garden v Londýne vo Veľkej Británii i najprestížnejšej opernej scény sveta – Metropolitnej opery v New Yorku. Operná diva patrila medzi obľúbené partnerky najslávnejšieho tenoristu tých čias Enrica Carusa a slávny skladateľ Giaccomo Puccini pre ňu napísal hlavnú ženskú rolu v opere Dievča zo zlatého Západu. Od jej narodenia uplynie v pondelok 26. februára 140 rokov.


Jej lyrický soprán dramaticky sfarbeného hlasu spoločne s hereckým stvárnením postáv vyvolával obdiv v koncertných sálach najslávnejších operných scén sveta.

Emílie Věnceslava Pavlína Kittlová sa narodila 26. februára 1878 v Prahe vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku. Pochádzala zo zámožnej a váženej pražskej rodiny. Nádherný hlas zdedila po matke, ktorá spev študovala a krátko vystupovala v parížskej opere vo Francúzsku.

Mladá všestranne umelecky nadaná Emílie pôvodne študovala hru na husle a klavír, v osemnástich písala divadelné hry, ktoré uviedli pražské divadlá. Keď sa nakoniec rozhodla pre spev, umelecké meno si zvolila po svojej učiteľke spevu Márii Destinovej-Löwelovej. Napriek nespornému talentu Destinovú odmietli v pražskom Národnom divadle a v nemeckých Drážďanoch jej vyčítali slabú muzikálnosť. Nakoniec v roku 1898 získala angažmán v berlínskej Dvornej opere v Nemecku. Tu sa v úlohe Santuzie v Mascagniho opere Sedliak gavalier predstavila tak bravúrne, že jej ihneď ponúkli ďalšie úlohy: Alžbetu vo Wagnerovom Tannhäuserovi, Carmen v Bizetovej opere, Mignon v rovnomennej Thomasovej opere a mnohé iné. Okrem iných naštudovala aj svetovú premiéru Straussovej Salome.



Fascinujúcim hlasom si Ema Destinová postupne podmanila publikum. V roku 1906 získala angažmán vo Veľkej Británii v londýnskej kráľovskej opere Covent Garden, hosťovala v rakúskej Viedni, v Nemecku vo Frankfurte nad Mohanom, v Mníchove a oslnila divákov i vo Veľkej opere v Paríži vo Francúzsku. Vrchol umeleckej slávy však pre ňu predstavovalo pôsobenie v najprestížnejšej opernej scéne sveta, v newyorskej Metropolitnej opere, kde vystupovala od roku 1908. Výrazne zažiarila v Pucciniho opere Dievča zo zlatého Západu, kde spievala spolu so slávnym tenorom Enricom Carusom hlavnú úlohu.

Od roku 1901 hosťovala umelkyňa v Národnom divadle v Prahe, kde si bravúrnym stvárnením repertoáru viac ako 80 veľkých operných úloh získala prezývku "Božská Ema". V roku 1911 sa stretla v Londýne s kráľovským párom a pri príležitosti korunovácie Juraja V. a kráľovnej Mary spievala v londýnskej Covent Garden hymny národov v šiestich jazykoch.

Destinovej hviezdnu kariéru prerušila prvá svetová vojna, keď jej v roku 1916 doma zastavili umeleckú činnosť pre jej vlastenecké snahy. Nie vždy bol jej osobný život idylický a úspešný. Svoje pocity neskôr opísala vo svojej literárnej tvorbe. Istý čas bola priateľkou maliara Alfonsa Muchu a bývala počas letných mesiacov na zámku v Zbirohu.

Neskôr už vystupovala sporadicky, posledný raz v roku 1928 v Londýne.

Žila potom v súkromí svojho zámočku v Stráži nad Nežárkou, ktorého okolie a prírodu milovala a kam sa vždy utiekala. V súčasnosti sa v ňom nachádza múzejná expozícia, ktorá je prechádzkou celým životom a dielom tejto významnej osobnosti.

Ema Destinová zomrela 28. januára 1930 v Českých Budějoviciach.

Poctu speváčke svetového formátu vyjadruje jej portrét na českej bankovke v hodnote dvetisíc korún.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR