Pre nové opatrenia na Chrámovej hore vyhlásili moslimovia deň hnevu

Tel Aviv 19. júla (TASR) - Zranenia 14 Palestínčanov a dvoch izraelských policajtov si v noci nadnes v Jeruzaleme vyžiadali zrážky, ktoré vypukli v dôsledku sprísnenia bezpečnostných kontrol na Chrámovej hore, kde izraelské úrady nariadili inštaláciu rámových detektorov kovov. Informovala o tom agentúra DPA.


V súvislosti s najnovším vývojom hnutie Fatah palestínskeho prezidenta Mahmúda Abbása vyhlásilo dnešok za "deň hnevu". Radikálne islamistické hnutia Hamas a Palestínsky islamský džihád vyzvali na pokračovanie v protestoch a útokoch na izraelské bezpečnostné zložky na západnom brehu Jordánu i v pásme Gazy.

Rozhodnutie o nainštalovaní detektorov kovových predmetov bolo dôsledkom útoku z uplynulého piatka. Trojica útočníkov, ktorí boli identifikovaní ako Palestínčania alebo izraelskí občania moslimského vierovyznania, vtedy spustila paľbu pri vstupe do jeruzalemského Starého mesta, pričom usmrtila dvoch príslušníkov izraelskej polície. Ozbrojení muži následne ušli ku Vznešenej svätyni, kde ich polícia po krátkom prenasledovaní a prestrelke zlikvidovala.

Časť moslimov sa však teraz odmieta podriadiť izraelským opatreniam a na protest proti nim sa schádzajú a modlia pred bránami vedúcimi na Chrámovú horu. V utorok večer sa takéto modlitebné zhromaždenie skončilo hádzaním kameňov a zápalných fliaš do izraelských policajtov. Izraelská polícia proti útočníkom zasiahla - údajne aj streľbou gumenými projektilmi.

Náboženský komplex moslimovia uctievajú ako Vznešenú svätyňu, zatiaľ čo židia ho poznajú ako Chrámovú horu.

Chrámová hora sa nachádza v historickom centre Jeruzalema, kam denne zavítajú tisíce moslimských, židovských i kresťanských pútnikov a turistov z celého sveta.

Nesúhlas s novými bezpečnostnými opatreniami vyjadrila začiatkom týždňa islamská náboženská nadácia Wakf, ktorá spravuje náboženské objekty v Jeruzaleme. K iniciatívam za odstránenie detektorov kovov sa pridali aj niekoľkí arabskí poslanci izraelského parlamentu. Ich žiadosť súvisí s obavami, že Izrael sa snaží dosiahnuť výhradnú kontrolu nad Chrámovou horou.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v minulých dňoch opakovane zdôrazňoval, že nové bezpečnostné opatrenia nepovedú k zmene status quo, ktorý predpokladá, že Vznešená svätyňa je pod autonómnou správou nadácie Wakf, pričom sa tam môžu modliť len moslimovia. Veriaci iných konfesií, vrátane judaizmu, môžu túto časť Jeruzalema slobodne navštevovať.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR