08. septembra 2019
Ilustračné foto Foto: TASR/APBratislava 8. septembra (TASR) - Ľudia s poruchou s deficitmi pozornosti a hyperaktivitou (ADHD) to majú v oblastiach vzťahov, vzdelania či pracovného uplatnenia o niečo náročnejšie, no nikdy nie stratené, tvrdí psychológ a lektor Matej Štepita. „
Najdôležitejšie je podľa mňa vypestovať si zdravú mieru sebaovládania či sebaregulácie. Tomu napomáha skúsenosť s rozumnou a citlivou autoritou v detstve,“ hovorí.
ADHD je podľa neho len jedna stránka dieťaťa. „
Môže byť okrem toho pohybovo zdatné, empatické, mať dobré logické myslenie či umelecké nadanie. Veľmi dôležité pri každom dieťati je objavovať jeho silné stránky a záujmy a na nich stavať viac než na problémoch,“ dodal. Ak dieťa s ADHD dostane pochopenie a podporu zo svojho okolia, najmä od rodiny a školy, podľa Štepitu to výrazne zvyšuje jeho šancu, že sa naučí pracovať samo so sebou a uplatní sa v živote.
Letáky a brožúry Ligy za duševné zdravie (LDZ) SR o ADHD so základnými informáciami o poruche a tipmi na zvládanie každodenného života s touto diagnózou sú dostupné na rôznych miestach, ako napríklad v ambulanciách lekárov alebo v školách. „
V našej spoločnosti, žiaľ, je tendenciou ešte stále psychické problémy pokladať za slabosť a zlyhanie človeka,“ konštatuje riaditeľ LDZ SR Martin Knut. Liga sa preto snaží bojovať proti predsudkom a búrať mýty o týchto problémoch.
Pre obavu z odsúdenia podľa neho mnohí ľudia so svojimi ťažkosťami zostávajú sami, skrývajú ich a nevyhľadajú pomoc. „
Netreba trpieť a čakať, že to prejde, ale vyhľadať odbornú pomoc“ upozorňuje Knut. „
Dobre cielená psychoterapia, v potrebných prípadoch aj moderná farmakologická liečba, väčšinou dokážu zabezpečiť štandardnú kvalitu ďalšieho života,“ hovorí. Súhlasí s tým, že nemenej dôležité pre psychiku človeka sú pomoc a podpora okolia, teda rodiny, priateľov či spolupracovníkov.
Podľa psychiatra Reného Pospíšila treba o ADHD informovať a pre pacienta s naozaj klinicky závažnou formu poruchy je diagnóza často vykúpením.
„S poruchou je možné pracovať a liečiť ju, no stáva sa, že človek pred jej diagnostikovaním celý život počúva, že je neschopný, čudný alebo lenivý,“ tvrdí psychiater. Zvyšovanie povedomia o poruche má však podľa neho i svoje tienisté stránky. „
Autodiagnostika na internete je mimoriadne obľúbená a niektorí ľudia, ktorí žiadajú o vyšetrenie, naozaj len nezvládajú svoju prokrastináciu. Alebo sa im nechce do nudnej práce a radi by na svoje životné problémy nalepili nálepku ADHD, aby sa ospravedlnili pred okolím alebo pred sebou,“ hovorí Pospíšil.
Podľa neho sa nájdu i ľudia, ktorí to s odborníkom ani nekonzultujú a rovno napríklad manželke oznámia, že majú ADHD a že sa s tým nedá nič robiť. „
Prípadne tak môže chrániť i matka svoje dieťa skôr, než by si priznala, že by potrebovalo trochu pevnejšie pravidlá a viac zodpovednosti za svoj život,“ uzatvára odborník.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR