Pre garáže na hrade padajú výzvy, aktivisti chcú obmedziť práce

Bratislava 23. februára (TASR) – Stavebnú činnosť v bezprostrednej blízkosti archeologických nálezov na severnej terase Bratislavského hradu treba dočasne obmedziť. Takúto výzvu dnes podáva občianska iniciatíva SOS Bratislavský hrad, ktorá bojuje proti výstavbe garáží v areáli hradu, na Krajský pamiatkový úrad v Bratislave. Aktivisti rovnako žiadajú, aby areál zmenil svojho správcu. Informovali o tom na dnešnej tlačovej konferencii.


Správcom areálu hradu je dnes kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, vlastníkom je štát. Občianska iniciatíva žiada, aby sa správca zmenil a o areál sa staralo Slovenské národné múzeum (SNM). "Domnievame sa, že je to práve SNM, ktoré disponuje lepšími odbornými predpokladmi na to, aby vykonávalo takúto relatívne zložitú činnosť, spočívajúcu v správe tejto nehnuteľnej kultúrnej pamiatky," vysvetlil advokát Michal Kiča.

Treba si podľa neho uvedomiť, že Kancelária NR SR je zákonom zriadená inštitúcia, ktorej úlohou je poskytovanie určitého servisu pre činnosť zákonodarného zboru. Iniciatíva tak dnes preto plánuje podať podnet Ministerstvu financií SR, aby pripravilo návrh na zmenu v osobe správcu tohto štátneho majetku.

Aktivisti však ani pri týchto dvoch podaniach nekončia. Členovia iniciatívy dnes plánujú tiež podať podnet aj na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Ten by zase mal podľa nich preskúmať záväzné stanoviská a rozhodnutia podriadeného Krajského pamiatkového úradu v Bratislave, ktoré vydal vo veci rekonštrukcie a obnovy hradu. "Je potrebné, aby sa najmä o obmedzení prác v bezprostrednej blízkosti archeologických nálezov rozhodlo bez zbytočného odkladu," myslí si Kiča.

Na Bratislavskom hrade pokračuje ďalšia etapa rekonštrukcie hradného areálu s výstavbou repliky zimnej jazdiarne, čo má byť priestor aj pre bály, prezentácie, štátne aktivity či aktivity mesta. Má sa tiež zrekonštruovať aj Baroková záhrada. Ale medzi obyvateľmi i odborníkmi sa zdvihla vzbura pre výstavbu garáží. Projekt žiadajú prehodnotiť, v areáli sa totiž našli rímsko-keltské nálezy.

Bietec a Nonnos, po prvýkrát v histórii na Slovensku

Margaréta Musilová z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave vysvetľuje, že výskum priniesol popri rade nálezov z iných historických období predovšetkým objav komplexu murovaných architektúr so zachovanými omietkami a rôznymi typmi brúsených maltových dlážok podľa rímskych stavebných predlôh. "Tento významný objav prekonal všetky očakávania a zásadne mení pohľad nielen na históriu Bratislavy a juhozápadného Slovenska, ale aj vývoja stredoeurópskeho priestoru v období 1. storočia pred Kristom," podotkla.

Okrem murovanej architektúry sa podarilo podľa Musilovej objaviť niekoľko tisíc fragmentov rímskych amfor, ktoré dokazujú čulý obchod na križovatke Jantárovej a Podunajskej obchodnej cesty. "Zvlášť významný bol nález pokladu 15 zlatých keltských statérov: Bietecov a Nonnosov, po prvýkrát v histórii na Slovensku, a sedem strieborných mincí – štyri tetradrachmy bratislavského typu a tri simmeringy v zimnej jazdiarni," vysvetlila Musilová. Takýto vzácny poklad mincí keltského oppida sa dosiaľ na území Bratislavy podľa jej slov nenašiel.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR