![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Nedeľa 23.2.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Roman, Romana
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|

V súvislosti s prípadom čelí obvineniam nielen 93-ročný Jazov, ale aj 66 ďalších niekdajších sovietskych činiteľov. Proces s nimi prebieha od roku 2016, s výnimkou troch sú súdení v neprítomnosti.
Predpokladá sa, že sa nachádzajú na území Ruska, ktoré žiadosti o ich vydanie odmieta. Tí, ktorí sa na procese zúčastňujú osobne, akúkoľvek vinu popierajú.
O udelenie doživotného trestu požiadala súd prokurátorka Daiva Skorupskaite-Lisauskiene, ktorá obviňuje Jazova a ďalších obžalovaných zo zločinov proti ľudskosti a ďalších trestných činov. Vynesenie verdiktu sa očakáva v priebehu mája.
Sovietske úrady sa v januári 1991 pokúsili potlačiť snahy Litvy o získanie nezávislosti od ZSSR. Pri zásahoch sovietskej armády vo Vilniuse a ďalších litovských mestách vtedy zahynulo 14 civilistov a vyše 700 utrpelo zranenia.
Maršal Dmitrij Jazov bol predposledným ministrom obrany Sovietskeho zväzu. Vo funkcii pôsobil od roku 1987 až do augusta 1991, keď sa zapojil do pokusu o prevrat, ktorí pripravovali konzervatívni komunistickí funkcionári znepokojení reformami Michaila Gorbačova.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR