|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. februára 2009
Pre alergikov príde po zime ťažké obdobie
Po skončení chladného obdobia čaká na ľudí alergických na pele ťažké obdobie. "Do 10 - 15 dní tu máme podľa mňa jednu zo silných alergických sezón, pretože po tuhej zime väčšinou dôjde k ...
Zdieľať
BRATISLAVA 24. februára (WEBNOVINY) - Po skončení chladného obdobia čaká na ľudí alergických na pele ťažké obdobie. "Do 10 - 15 dní tu máme podľa mňa jednu zo silných alergických sezón, pretože po tuhej zime väčšinou dôjde k náhlemu otepleniu a peľ niekoľkonásobne zvýši koncentráciu v prostredí," uviedol dnes pre agentúru SITA Boris Hruškovič z Imunologickej ambulancie a Alergologickej ambulancie polikliniky Tehelná v Bratislave. Preto je podľa jeho slov vhodné "zásobiť sa liekmi, to znamená ísť k svojmu alergológovi už dnes a nie zajtra." Pre tých, ktorí trpia alergiou a zatiaľ nenavštívili odborníka, prípadne u neho boli raz alebo dva razy, je jedinou prípravou na jarné peľové obdobie užívanie liekov. "Keď prídete potom na jeseň, tak je možnosť začať alergénovu imunoterapiu. To znamená, že alergénom, na ktoré ste alergický, sme vo vás schopní do určitej miery vyvolať takzvanú toleranciu," vysvetlil Hruškovič.
V priebehu 20. storočia výskyt alergie narástol z jedného na 15 až 40 percent populácie. Medzi faktory, ktoré tento nárast podporujú, patria napríklad zmeny životného prostredia a zmeny životného štýlu. Stres, obezita, sedavý spôsob života, pasívne trávenie voľného času, ako aj prehnané udržiavanie hygieny až k sterilnému prostrediu, mlieko v škatuliach či prehnané pridávanie konzervačných látok môžu byť dôvodom, prečo ľudský organizmus neprimerane reaguje na látky, ktoré ho nijako neohrozujú. Alergia sa pritom týka všetkých vekových kategórií. Hoci väčšinu nových alergií lekári zaznamenajú vo veku od 15 do 30 rokov, vyskytujú sa nové prípady aj medzi deťmi a staršími ľuďmi, uviedol na dnešnej tlačovej konferencii primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie Onkologického ústavu sv. Alžbety Martin Hrubiško.
Pri vzniku alergie klesá význam dedičných faktorov a stále významnejšie sa stávajú faktory životného prostredia. Riziko vzniku alergie dieťaťa teda môžu ovplyvniť mamičky už v tehotenstve. "Napríklad vyvážená strava obsahujúca veľa zeleniny, ovocia, tukov rastlinného pôvodu. Všetko sú to látky, ktoré obsahujú takzvané antioxidanty alebo nenasýtené mastné kyseliny," poradil Hruškovič. "To je jedna z vecí. Ďalšia je, samozrejme, nefajčiť. Nebyť v prostredí fajčiara. Keď máme možnosť, presťahovať sa do nejakého dedinského, horského prostredia, prípadne morského prostredia," dodal.
SITA
V priebehu 20. storočia výskyt alergie narástol z jedného na 15 až 40 percent populácie. Medzi faktory, ktoré tento nárast podporujú, patria napríklad zmeny životného prostredia a zmeny životného štýlu. Stres, obezita, sedavý spôsob života, pasívne trávenie voľného času, ako aj prehnané udržiavanie hygieny až k sterilnému prostrediu, mlieko v škatuliach či prehnané pridávanie konzervačných látok môžu byť dôvodom, prečo ľudský organizmus neprimerane reaguje na látky, ktoré ho nijako neohrozujú. Alergia sa pritom týka všetkých vekových kategórií. Hoci väčšinu nových alergií lekári zaznamenajú vo veku od 15 do 30 rokov, vyskytujú sa nové prípady aj medzi deťmi a staršími ľuďmi, uviedol na dnešnej tlačovej konferencii primár Oddelenia klinickej imunológie a alergológie Onkologického ústavu sv. Alžbety Martin Hrubiško.
Pri vzniku alergie klesá význam dedičných faktorov a stále významnejšie sa stávajú faktory životného prostredia. Riziko vzniku alergie dieťaťa teda môžu ovplyvniť mamičky už v tehotenstve. "Napríklad vyvážená strava obsahujúca veľa zeleniny, ovocia, tukov rastlinného pôvodu. Všetko sú to látky, ktoré obsahujú takzvané antioxidanty alebo nenasýtené mastné kyseliny," poradil Hruškovič. "To je jedna z vecí. Ďalšia je, samozrejme, nefajčiť. Nebyť v prostredí fajčiara. Keď máme možnosť, presťahovať sa do nejakého dedinského, horského prostredia, prípadne morského prostredia," dodal.
SITA