Pravoslávni zasadnú k štedrovečernému stolu vo štvrtok

Foto: SITA/Nina BednárikováPREŠOV 5. januára (WEBNOVINY) – Asi jedna tretina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne vo štvrtok 6. januára za štedrovečerný stôl. Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý približne o 13 dní, sa u nás riadi väčšina pravoslávnych zo severovýchodných okresov Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina. V prešovskej eparchii je okolo 140 pravoslávnych cirkevných obcí, z nich asi 90 percent slávi narodenie Krista podľa starého kalendára. V michalovskej eparchii je tento pomer opačný, väčšina pravoslávnych sa prispôsobila gregoriánskemu kalendáru a Vianoce oslávila v decembri.


Podľa duchovného správcu cirkevnej obce v Prešove Michala Švajka je v Prešove a blízkom okolí asi 3 000 pravoslávnych veriacich. Zvyky kresťanov východného obradu sú špecifické a liturgicky bohaté. V pravoslávnych rodinách sa na Štedrý deň dodržiava prísny pôst. Mnoho ľudí od rána nič neje, aj na sviatočný stôl ide výlučne pôstna strava bez mäsa a živočíšnych tukov, niekde nepoužívajú ani vajíčka a mlieko. Kapustnica sa pripravuje bez klobásy. Na stole nesmie chýbať cesnak, med s chlebom, opekance s makom a sušené ovocie, niekde podávajú pirohy s kapustou, hubovú mačanku, slivčanku, fazuľu i šošovicu. Ryba so zemiakovým šalátom tu nemá tradíciu, aj keď mladšia generácia ju niekde podáva. Starší ľudia položia na stôl iba konzervu sardiniek. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť.

Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ich obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín, preto sa ich Veľké povečerie začína spravidla už po večeri. V Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove sa začne vo štvrtok liturgia o 19:00, no už hodinu predtým bude chrám otvorený a veriaci v ňom budú spievať koledy. V piatok sa pravoslávni veriaci stretnú v chrámoch na liturgii oslavujúcej „roždestvo Isusa Christa“. V sobotu je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a nasledujúci deň je nedeľa apoštola prvomučeníka arcidiakona Štefana. Ako uviedol duchovný Švajko, pravoslávni veriaci si v tento deň pripomínajú aj ďalších svätých Jozefa, Dávida a Jakuba.

Podľa starého kalendára budú sláviť sviatky narodenia Krista aj v Detskom domove sv. Nikolaja a reedukačnom centre v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Pod jednou strechou tu žije 58 chovancov detského domova a 15 mladistvých matiek s deťmi, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť. Podľa vedúcej výchovy Ivety Uličnej Vianoce tu prežujú ako všade inde. Budú mať spoločnú večeru a dostatok snehu im ponúka aj dobrú sánkovačku. Počas sviatkov bude k nim denne dochádzať duchovný správca Andrej Gont, ktorý bude slúžiť liturgiu v ich kaplnke.

Juliánsky kalendár zaviedol Július Cézar v roku 45 n.l. Bežne sa používal zhruba do roku 1500, keď jednotlivé štáty postupne začali prechádzať na gregoriánsky kalendár. Napriek tomu ho niektoré krajiny používali až do začiatku minulého storočia a Ortodoxná cirkev v Rusku ho používa dodnes. Podľa starého kalendára oslávia Vianoce nielen pravoslávni, ale aj gréckokatolíci v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku a Srbsku.