Pravoslávni zasadnú k štedrovečernému stolu v piatok

PREŠOV 5. januára (WEBNOVINY) – Asi jedna tretina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne v piatok 6. januára za štedrovečerný stôl.


Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní, sa u nás riadi väčšina pravoslávnych veriacich zo severovýchodných okresov Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina.

V prešovskej eparchii je okolo 140 pravoslávnych cirkevných obcí, z nich asi 90 percent slávi narodenie Spasiteľa podľa starého kalendára. V michalovskej eparchii je tento pomer opačný, väčšina pravoslávnych sa prispôsobila gregoriánskemu kalendáru a vianočné sviatky oslávila v decembri.

Podľa protodiakona Jána Husára z Katedrálneho chrámu sv. Alexandra Nevského v Prešove tomuto sviatku predchádza 40-dňový pôst, keď sa nekonzumuje mäso, mlieko ani žiadne živočíšne produkty. V predvianočnom období sa nekonajú cirkevné svadby ani žiadne zábavy.


Prvé jedlo až štedrovečerná večera

V pravoslávnych rodinách sa na Štedrý deň zväčša nekonzumuje žiadne jedlo ani voda, prvým pokrmom býva až štedrovečerná večera. Keďže sa k slávnostnému stolu sadá ešte pred večernou liturgiou (veľké povečerie), aj tieto jedlá sú pôstne, bez mäsa, masla, mlieka a rýb. Na štedrovečernom stole sú u pravoslávnych veriacich jednoduché jedlá, v minulosti pripravené z vlastnej úrody.

Nechýba cesnak, namiesto oplátok sa podáva chlieb s medom, kapustnica sa pripravuje bez mäsa a klobásy, nasleduje mačanka z húb, opekance s makom aj zemiaky s cibuľou, nechýba sušené ovocie, niekde je zvykom pripravovať pečené pirohy plnené zemiakmi alebo kapustou, tradične sa varí niekoľko druhov polievok z fazule, šošovice aj zo sliviek. Ryba so zemiakovým šalátom tu nemá tradíciu. V niektorých domácnostiach sa pripravuje dvanásť druhov jedál, v iných deväť.


Trojhodinové obrady

Pred bohoslužbami „roždestvenných sviatkov“ vyzdobia chrámy vianočnými stromčekmi. Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ich obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín, preto sa obrad Veľké povečerie začína spravidla už po štedrej večeri. V Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove sa začne v piatok 6. januára liturgia o 19:00, no už hodinu predtým bude chrám otvorený a veriaci budú spievať koledy. V sobotu sa stretnú veriaci vo svojich chrámoch na liturgii oslavujúcej „roždestvo Isusa Christa“.

V prešovskom chráme sa na Archijerejskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho so začiatkom o 9:00 zúčastní aj arcibiskup prešovský a Slovenska Ján. V nedeľu je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke. V pondelok bude sviatok apoštola prvomučeníka a arcidiakóna Štefana. Koledníci chodia po domoch s novinou o narodení Spasiteľa.

Podľa starého kalendára budú sláviť sviatky narodenia Pána aj v Detskom domove sv. Nikolaja a reedukačnom centre v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky s deťmi, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť. Vianoce prežujú ako všade inde, zasadnú za spoločný stôl, počas sviatočných dní budú mať svoj program. Jeho súčasťou je aj návšteva kaplnky, kde bude slúžiť liturgie ich duchovný správca.