Pravoslávni veriaci v Turecku vkladajú nádeje do pápežovej návštevy

Istanbul 27. novembra (TASR) - Pravoslávni veriaci v Turecku vkladajú veľké nádeje do pápeža Františka, že sa počas svojej blížiacej sa návštevy zasadí za znovuotvorenie ich seminára na výchovu kňazov. Ak by bol pápežov lobing úspešný, seminár, ktorý sa nachádza na ostrove Heybeli (v gréčtine Chalki) v Marmarskom mori neďaleko Istanbulu, bude otvorený po vyše 40 rokoch zákazu, píše agentúra DPA.


Napriek neistote má už arcibiskup Elpidoforos Lambriniadis, ktorý tiež sídli na tomto ostrove, pripravené plány: chce postaviť novú prednáškovú sálu, dať zreštaurovať staré knihy a upraviť záhrady.

Ako pripomína DPA, jediné, čo nateraz biskupovi chýba, sú študenti, ktorí by študovali na kedysi jednej z najvýznamnejších univerzít pravoslávneho sveta. Univerzita svoje brány zavrela pred vyše 40 rokmi na základe príkazu vtedajšej tureckej vlády. V areáli sa tak z času na čas ozýva len ozvena krokov mníchov z kláštora.

Keď turecká vláda v roku 1971 zakázala súkromné vysoké školy, jej nariadenie sa vzťahovalo aj na tento jediný seminár pravoslávnej cirkvi v Turecku. Odvtedy v tomto štáte neexistuje možnosť študovať pravoslávnu teológiu, čo vytvára veľký problém pre asi 4000-člennú komunitu pravoslávnych v Turecku.

"Je nás tak málo," uviedol 47-ročný Lambriniadis, rodák z Istanbulu. Biskup, ktorý má titul metropolita z Bursy, preto dúfa, že tento problém nastolí pápež František počas svojej víkendovej návštevy v prevažne moslimskom Turecku.

Pápež by sa mal v Turecku stretnúť aj s jedným z najvýznamnejších absolventov seminára na ostrove Chalki - ekumenickým patriarchom konštantínopolským Bartolomejom I., ktorý je najvyššie postaveným predstaviteľom pravoslávneho duchovenstva na svete.

DPA informovala, že turecká vláda medzičasom zrušila zákaz súkromných vysokých škôl, ale znovuotvorenie seminára na ostrove Chalki nepovolila.

Seminár bol založený v roku 1844. Nachádza sa na zalesnenom pahorku, kam nie je možné dostať sa autom - len pešo alebo na koči ťahanom koňmi. V časoch svojej najväčšej slávy tam študovalo aj 100 seminaristov z celého sveta a Lambriniadisovým zámerom je vrátiť tejto ustanovizni jej dávnu slávu.

Biskup v rozhovore pre DPA spomenul aj svoj vlastný osud, keď ako desaťročný musel po sérii útokov na príslušníkov menšín opustiť aj s rodinou Turecko. Podobne ako ostatní prenasledovaní, i Lambriniadisovci sa usadili v Grécku.

Elpidoforos Lambriniadis potom študoval teológiu v Solúne a v štúdiu pokračoval v Bonne. Hovorí šiestimi jazykmi vrátane arabčiny, lebo jeho matka pochádza zo sýrskeho Aleppa. Keďže je profesorom na univerzite v Solúne, pendluje medzi Tureckom a Gréckom a vyjadruje ľútosť, že na "svojej univerzite" - v seminári na Chalki - nemôže učiť. "Nie je to absurdné?" pýta sa.

Keď sa Lambriniadis stal v roku 2011 predstaveným kláštora na Chalki, založil tam de facto novú komunitu - momentálne ju tvoria štyria mnísi a štyria duchovní z ostrova. "Nechcel som byť predstaveným prázdneho kláštora," uviedol.

Kresťania v Turecku nestrácajú optimizmus, aj keď ich nádeje, že prezident Recep Tayyip Erdogan presadí zrušenie zákazu seminárov, boli zmarené, keď sa táto klauzula vlani na jeseň nedostala do vládneho "balíčka demokratizačných opatrení".

Biskup Lambriniadis v tejto súvislosti pripomenul, že ústava zaručuje právo na vierovyznanie všetkým občanom. "My sme, koniec-koncov, občanmi tohto štátu," spresnil. Napriek všetkým problémom, na ktoré naráža, biskup tvrdí, že vývoj v Turecku, kde vládne v islamizme ukotvená Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP), ide k lepšiemu. "Prvý raz zažívame dobrú vôľu zo strany štátu, prvý raz nás berú vážne ako občanov," vysvetlil. "Ak už AKP neotvorí seminár, kto potom...," dodal biskup.

V roku 2011, pri príležitosti 40. výročia zákazu činnosti seminára, sa zintenzívnila medzinárodná kampaň za znovuotvorenie seminára na Chalki, na čo vyzvali obe komory amerického Kongresu, Európska únia a počas svojich návštev v Turecku aj dvaja prezidenti USA, Bill Clinton a Barack Obama.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR