Pravoslávni veriaci v nedeľu zasadnú k štedrovečernému stolu

PREŠOV 5. januára (WEBNOVINY) – Asi jedna tretina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne v nedeľu 6. januára za štedrovečerný stôl.


Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní, sa u nás riadi väčšina pravoslávnych veriacich zo severovýchodných okresov Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina.

V prešovskej eparchii je okolo 140 pravoslávnych cirkevných obcí, z nich asi 90 percent slávi narodenie Spasiteľa podľa starého kalendára.

V michalovskej eparchii je tento pomer opačný, väčšina pravoslávnych sa prispôsobila gregoriánskemu kalendáru a vianočné sviatky oslávila v decembri.

Podľa protodiakona Jána Husára z Katedrálneho chrámu sv. Alexandra Nevského v Prešove, tomuto sviatku v pravoslávnej cirkvi nepredchádza advent, ale 40 dňový pôst, kedy sa nekonzumujú mastné jedlá, mäso, mlieko ani žiadne živočíšne produkty. V predvianočnom období sa nekonajú cirkevné svadby ani žiadne zábavy.

Najdôležitejšie je v tomto predvianočnom období venovať sa duchovnej príprave vrátane spovede. V pravoslávnych rodinách sa na Štedrý deň zväčša nekonzumuje žiadne jedlo, prvým pokrmom býva štedrovečerná večera a to až po východe prvej hviezdy. Keďže sa k slávnostnému stolu sadá ešte pred večernou liturgiou (veľké povečerie), aj tieto jedlá sú pôstne, bez mäsa, masla, mlieka a rýb. Na štedrovečernom stole sú u pravoslávnych veriacich jednoduché jedlá, v minulosti pripravené z vlastnej úrody.

Nechýba cesnak, namiesto oplátok sa podáva chlieb s medom, kapustnica sa pripravuje bez mäsa a klobásy, nasleduje mačanka z húb, opekance s makom aj zemiaky s cibuľou, nechýba sušené ovocie, niekde je zvykom pripravovať pečené pirohy plnené zemiakmi alebo kapustou, tradične sa varí niekoľko druhov prívarkov z fazule, šošovice aj polievka zo sliviek. Ryba so zemiakovým šalátom tu nemá tradíciu. K tradíciám, ktoré sa ešte doteraz v mnohých rodinách zachovávajú, patrí slama pod stolom, v ktorej si deti môžu nájsť oriešky a ovocie. Reťaz okolo stola sa dáva preto, aby sa rodina nerozpadla. Kto má ešte statok, z každého jedla zo stola odnesie kúsok zvieratám do maštale.



Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie.

Obrady sú dlhé, trvajú tri aj viac hodín. V Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove sa začne v nedeľu 6. januára liturgia o 19:00. V pondelok sa stretnú veriaci vo svojich chrámoch na liturgii oslavujúcej „Roždestvo Isusa Christa“.

V prešovskom chráme začne Archijerejská liturgia sv. Vasiľa Veľkého o 9:00, tento sviatok bude o to významnejší, že ho bude s duchovnými po prvýkrát slúžiť aj nový arcibiskup prešovský a Slovenska Rastislav. V utorok je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke. O deň neskôr je sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Koledníci chodia po domoch s novinou o narodení Spasiteľa.

Podľa starého kalendára budú sláviť sviatky narodenia Pána aj v Detskom domove sv. Nikolaja a reedukačnom centre v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev.

Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky s deťmi, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť. Vianoce prežijú ako všade inde, zasadnú za spoločný stôl, počas sviatočných dní budú mať svoj program. Navštívi ich aj arcibiskup Rastislav, ktorý pred svojim zvolením do tejto funkcie bol duchovným správcom v tomto detskom domove.