Pravoslávni slávia Vianoce, darčeky si nájdu na Troch kráľov

PREŠOV 5. januára (WEBNOVINY) – Väčšina pravoslávnych veriacich na Slovensku zasadne v pondelok 6. januára za štedrovečerný stôl.


Juliánskym kalendárom, ktorý je oproti gregoriánskemu posunutý o 13 dní, sa u nás riadi takmer celá prešovská eparchia, najviac takýchto cirkevných obcí je na severovýchode Slovenska v okresoch Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce a Snina.

Video: Pravoslávni veriaci oslávia narodenie Isusa Christa

Do chrámov na slávnostné bohoslužby v tomto období prichádzajú aj turisti z rusky hovoriacich krajín, ktorí trávia u nás dovolenku vo Vysokých Tatrách či v Bardejovských kúpeľoch.

Darčeky pod vianočným stromčekom si nájdu v pondelok aj deti z Detského domova sv. Nikolaja a reedukačného centra v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev. Na Slovensku je asi 200 pravoslávnych cirkevných obcí, z toho vyše 150 slávi Vianoce podľa juliánskeho kalendára.


Dôležitá je duchovná príprava

Podľa tajomníka Presvätej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku Milana Gerku vianočným sviatkom v pravoslávnej cirkvi predchádza 40-dňový pôst, keď sa nekonzumujú mastné jedlá, mäso, mlieko ani žiadne živočíšne produkty.

V predvianočnom období sa nekonajú cirkevné svadby ani žiadne zábavy. Najdôležitejšie je v tomto predvianočnom období venovať sa duchovnej príprave, vrátane spovede.

Na Štedrý deň platí stále pôst, od rána sa zväčša nekonzumuje žiadne jedlo, prvým pokrmom býva štedrovečerná večera. Jedlá sú tiež pôstne, bez mäsa, masla, mlieka a výrobkov z nich. Na štedrovečernom stole sú u pravoslávnych veriacich jednoduché jedlá, v minulosti pripravené z vlastnej úrody.

Nechýba cesnak, namiesto oplátok sa podáva chlieb s medom, kapustnica sa pripravuje bez mäsa a klobásy, nasleduje mačanka z húb, opekance s makom, nechýba sušené ovocie, niekde je zvykom pripravovať pečené pirohy plnené zemiakmi alebo kapustou, tradične sa varí niekoľko druhov prívarkov z fazule, šošovice aj polievka zo sliviek.



Nechodia na polnočnú bohoslužbu

Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie. Obrady sú dlhé, trvajú aj tri hodiny.

Ďalšie dni sa konajú slávnostné liturgie oslavujúce „Roždestvo Isusa Christa“, neskôr je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Koledníci chodia po domoch s novinou o narodení Spasiteľa.

Podľa starého kalendára budú sláviť sviatky narodenia Pána aj v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach. Pod jednou strechou tu žijú chovanci detského domova a mladistvé matky s deťmi, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť.

Navštívi ich aj arcibiskup Rastislav, ktorý pred svojím zvolením do tejto funkcie bol duchovným správcom domova.