Právo na odpoveď má podľa Číža každý, médiám o tom chýba diskusia

Bratislava 21. marca (TASR) – Navrhovaná novela tlačového zákona z dielne parlamentných poslancov Smeru-SD Miroslava Číža a Dušana Jarjabka, ktorá chce opätovne zaviesť právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov, naďalej rozdeľuje. Potvrdilo sa to aj na štvrtkovej diskusii o novele v Bratislave. Kým poslanec Číž tvrdí, že právo na odpoveď patrí každému, teda aj politikom, zástupcovia novinárov, vydavateľstiev i opozície vnímajú novelu ako zbytočnú, účelovú a v celom procese podľa nich absentuje odborná diskusia.


Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek a Číž to chcú vrátiť do pôvodného stavu. "Prelúskali sme si európsku právnu úpravu a zistili sme, že právo na odpoveď patrí jednoznačne každému vrátane úradov. Každému, kto má pocit, že jeho osobnostné práva boli zneužité a boli v tlači uverejnené tvrdenia skutkové, ktoré sú v rozpore s pravdou," vysvetlil pre TASR Číž. Ako tvrdí, dosiahnuť chcú, aby bol tlačový zákon v súlade s Ústavou SR. Podľa poslanca je potrebný istý predbežný prostriedok. "Dotknutá osoba má mať aspoň minimálne právo v relevantnom čase sa vyjadriť," skonštatoval. Ako podotkol, novelu stiahnuť neplánujú.

Predseda predstavenstva Asociácie vydavateľov tlače Alexej Fulmek si myslí, že súčasný inštitút opravy je dostatočný. Je ochotný diskutovať o inštitúte práva na odpoveď aj pre politikov, ale musí byť presne zadefinované, ktorú časť "šedej zóny" komunikácie medzi novinármi a verejnými činiteľmi má pokrývať. "Pokiaľ by prišli s návrhom na komisii na ministerstve kultúry, komisia by to zapracovala do nového tlačového zákona a podliehalo by to diskusii, bolo by to fajn. Takto mám ale pocit, že je to znova len výkrik proti médiám. Pozor, médiá nám ubližujú, preto urobíme rýchlo novelu zákona, aby sme vrátili inštitút z roku 2008," povedal pre TASR. Napriek tomu vníma potrebu rozvíjať zodpovednosť novinárov smerom k obsahom, ktoré šíria.

Mediálny právny expert Tomáš Kamenec chápe navrhovanú novelu ako zbytočnú a ako politický prejav arogancie. "Jediné, čo zavádza, je obnovenie práva na odpoveď pre politikov, a to tak, že o odpoveď môžu žiadať bez ohľadu na to, či bola publikovaná pravdivá či nepravdivá informácia," upozornil. Predseda Slovenského syndikátu novinárov Daniel Modrovský považuje novelu za účelovú, pretože neodráža reálne potreby novinárov. "Malo by sa pokračovať v procese, ktorý bol začatý minulý rok na ministerstve kultúry. Myslím, že touto novelou bude proces výrazne zabrzdený," skonštatoval pre TASR.

Parlamentná poslankyňa za OĽaNO Natália Milanová považuje predložený návrh novely za spiatočnícky a neakceptovateľný. Ako tvrdí, pripravuje sa totiž veľký mediálny zákon a táto novela rieši iba veľmi malú časť mediálneho priestoru. "Malo sa počkať, spolupracovať, diskutovať o tom, ako má vyzerať veľký mediálny zákon," podotkla pre TASR. Politici podľa nej majú dostatočný priestor na odpoveď formou tlačových správ či tlačových konferencií. "Z môjho pohľadu nepotrebujeme inštitút práva na odpoveď," povedala s tým, že OĽaNO chce dať návrh na stiahnutie návrhu novely z rokovania parlamentu.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR