Právnické osoby má byť možné stíhať aj za úžeru či nekalé praktiky

Bratislava 4. novembra (TASR) - Právnické osoby (PO) má byť možné stíhať aj za úžeru, poškodzovanie spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi. Tieto trestné činy dnes cez pozmeňujúci návrh doplnil do zoznamu deliktov, za ktoré má byť možné PO stíhať, predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD). Výbor rokoval o návrhu zákona, ktorý zavádza trestnú zodpovednosť PO.


"Úžera je dlhodobo vážny problém. Tento návrh bude mať veľké preventívne, ale aj represívne účinky," myslí si Madej. S kritikou absencie ekonomických trestných činov prišiel Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA). Ten vyčítal, že vláda podľahla lobingu podnikateľov, a preto do pôvodného vládneho zákona o trestnej zodpovednosti PO nezahrnula aj ekonomické delikty, ale striktne sa drží minima, o ktorom hovorí európska smernica.

Ministra spravodlivosti Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) pobavilo, ak Lipšic hovorí, že návrh malo ministerstvo na stole desať rokov, ale predložený bol až teraz. Pritom keď bol Lipšic minister spravodlivosti, trestnú zodpovednosť PO nepresadil. "Ja sa teším, že mne sa to podarilo, mali by ste byť rád, že aspoň niečo presadzujeme. V budúcnosti bude možné to ešte rozšíriť. V rámci možností, ktoré sme mali, je zákon nastavený takto," povedal Borec.

Minister priznal, že najväčšia obava podnikateľov je zo zneužívania inštitútu trestnej zodpovednosti PO medzi podnikateľmi v boji o trh. "Ak sa preukáže, že nedochádza k týmto zneužitiam, som presvedčený, že bude menší odpor," povedal.

Lipšic však nerozumie, prečo PO nemajú byť stíhateľné napr. za nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku, podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, zavinený úpadok, poškodzovanie veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní. "Prečo nechcete aj toto stíhať? Najdôležitejšie trestné činy, ktorých sa dopúšťajú PO, tam zahrnuté nie sú. Pokiaľ viem, väčšina krajín EÚ vzťahuje na PO všetky trestné činy a nemajú taxatívny výpočet, že len na niektoré," zdôraznil.

Poslancovi sa tiež nepáči, že pri pokutách za spáchanie trestných činov je v zákone len jedno rozpätie od 1500 eur do 1,6 milióna eur a nie sú tam žiadne odstupňované sadzby. "Súd musí prihliadať aj na majetkové pomery spoločnosti, inak to nemá zmysel. Na čo budeme firme s majetkom 500 eur dávať pokutu milión eur? Sudca bude musieť rozhodnúť, aký druh trestu zvolí," reagoval Borec.

Vládny návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb hovorí, že za spáchanie niektorých trestných činov by mali byť trestaní nielen ľudia, ale aj PO. Trestnej zodpovednosti však nemajú podliehať všetky právnické osoby. Nebude sa týkať najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov či medzinárodných organizácií. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.

Za spáchanie trestných činov majú hroziť rôzne tresty. A to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku aj peňažný trest od 1500 až do 1,6 milióna eur.

Ústavnoprávny výbor dnes právnu normu hlasmi poslancov Smeru-SD podporil a odporučil aj jej schválenie v pléne na novembrovej schôdzi.













Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR