|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
07. mája 2017
Právnická fakulta v Trnave sa venuje otázke alternatívnych trestov
Konferencia Restoratívna justícia a alternatívne tresty v podmienkach Slovenskej republiky, ktorú pripravila Právnická fakulta (PF) Trnavskej univerzity (TU), zhrnula výsledky štyri ...
Zdieľať
Ilustračné foto Foto: TASR/AP
Trnava 7. mája (TASR) – Konferencia Restoratívna justícia a alternatívne tresty v podmienkach Slovenskej republiky, ktorú pripravila Právnická fakulta (PF) Trnavskej univerzity (TU), zhrnula výsledky štyri roky trvajúceho rovnomenného projektu. Získal subvenciu od Agentúry na podporu výskumu a vzdelávania, v rámci ktorého sa v uplynulých mesiacoch uskutočnil popri odbornej práci riešiteľského kolektívu aj výskum verejnej mienky na tému alternatívnych trestov.Výskum uskutočnila agentúra FOCUS na vzorke 1000 respondentov. TASR o tom informoval prodekan fakulty a člen tímu Tomáš Strémy. Z výskumu okrem iných poznatkov vyplynulo, že len 45,7 percenta občanov z výskumnej vzorky vedelo či počulo o uložení alternatívnych trestov odsúdených v trestnom konaní. Z prieskumu vyplýva, že systém trestov občania stále považujú za nedostatočný, prehnane mierny (keď sa to týka iných) a nespravodlivý (keď sa ich to týka bezprostredne). Treba sa preto podľa riešiteľov usilovať o intenzívnu mediálnu kampaň s obsahom restoratívnej justície, aby sa zmenili tieto predstavy.
"Jedným z argumentov väčšieho využívania alternatívnych trestov je okrem iného menšie finančné zaťaženie štátu," tlmočil výsledky Strémy. Zároveň možno podľa nich badať, že verejná mienka pri otázke "Pri ktorých trestných činoch by ste navrhovali takéto alternatívne tresty?" je predovšetkým za prečiny a najmä za nenásilné trestné činy ako ohováranie (rozhodne áno vyslovilo 25,6 percenta), drobná majetková kriminalita (15,3 percenta), výtržníctvo (9,5 percenta), podvod (8 percent), sprenevera (7,8 percenta). Naopak, verejná mienka je za menšie využívanie alternatívnych trestov pri trestných činoch ako vražda (rozhodne nie – 79 percent), znásilnenie (73,2 percenta), domáce násilie (59,5 percenta) alebo ublíženie na zdraví (54,4 percenta).
Predchádzajúca druhá etapa projektu sa skončila v auguste 2016 a sústredila sa na problematiku restoratívnej justície a alternatívnych trestov v aplikačnej praxi. Od toho času riešiteľský kolektív skompletizoval 28 výstupov, jeho členovia sa zúčastnili na viacerých fórach, na ktorých prezentovali výsledky svojej práce. Išlo napríklad o IV. kriminologické dni, v rámci ktorých vystúpili Tomáš Strémy a ďalší člen tímu Gustáv Dianiška, konferenciu Aktuálne otázky trestného práva na Akadémii Policajného zboru, medzinárodné Bratislavské právnické fórum či Trnavské právnické dni 2016 - Európske výzvy trestného práva, ako aj XVIII. Svetový kriminologický kongres v New Delhi v Indii.
Výsledky tretej etapy projektu prezentovala fakulta na konferencii na danú tému vo štvrtok 4. mája v Trnave za účasti zástupcov slovenských vysokých škôl, Slovenskej advokátskej komory, Masarykovej univerzity v Brne, českého Inštitútu pre kriminológiu a sociálnu prevenciu, Ministerstva spravodlivosti Českej republiky a ďalších.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR