Právnici debatovali o právnych aspektoch zrušenia Mečiarových amnestií

Bratislava 20. marca (TASR) – V prípade akéhokoľvek rozhodnutia Národnej rady SR o zrušení tzv. Mečiarových amnestií ostane občianska aj odborná verejnosť rozdelená. Na verejnej diskusii, ktorá sa uskutočnila dnes v aule historickej budovy Univerzity Komenského, to dnes uviedol profesor práva Ľubor Cibulka.


Pred zaplnenou sálou vystúpili pedagógovia bratislavskej Právnickej fakulty (PF) a pozvaní hostia, aby diskutovali so študentmi o právnych aspektoch zrušenia amnestií Vladimíra Mečiara. Cibulka dostal na úvod úlohu zhrnúť argumenty odporcov. Vysvetlil, že ak aj zákonodarca vytvorí potrebné ústavnoprávne predpoklady, mal by skúmať, či amnestiami bola spôsobená taká veľká ujma, že ich treba zrušiť.

Ujmu spôsobenú zmarením referenda, ktoré takisto Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 amnestoval, Cibulka za takú veľkú nepovažuje. „Som presvedčený, že keď bude akékoľvek rozhodnutie prijaté, určite spoločnosť zostane rozdelená, občianska aj odborná verejnosť,“ skonštatoval.

Prodekan PF Marián Giba pripomenul, že Ústavný súd neskôr na podklade opravnej amnestie zastupujúceho prezidenta Mikuláša Dzurindu skonštatoval, že prezident má právo amnestiu udeliť, nie však meniť znenie už existujúcej. Z tohto pohľadu je podľa neho otázna i druhá amnestia, ktorou Mečiar opravil nepodarené znenie prvej. „Aj z hľadiska legality tá amnestia kríva veľmi výrazne,“ upozornil.

Pre zrušenie Mečiarových amnestií nie je podstatné, že nimi neboli amnestované také vážne činy ako napríklad genocída, domnieva sa Giba. „Amnestie Vladimíra Mečiara sú symbolom, že namiesto právneho štátu tu platí stredoveká zásada, že panovník stojí nad zákonmi,“ vysvetlil s tým, že zrušenie amnestií môže byť dôležitým symbolom a viesť k tomu, že sa systém založený na nedemokratických princípoch jedného dňa zosype.

Je to zápas o to, či právny štát na Slovensku bude mať materiálnu alebo formálnu povahu, povedal študentom opozičný poslanec Alojz Baránik (SaS). Advokát upozornil na paralelu s trestnou imunitou, ktorú sa politici odhodlali zrušiť, keď si podľa neho uvedomili, že ju nepotrebujú, lebo ovládli orgány činné v trestnom konaní. „Pätnásť rokov nato vládna garnitúra pripustila, že vo vládnutí štátu dospela do úrovne, že je tu taká absencia materiálneho právneho štátu, že už nepotrebuje ani Mečiarove amnestie,“ ozrejmil.

Právnik a bývalý politik Daniel Lipšic ocenil, že sa vláda pod tlakom verejnej mienky rozhodla konať. Presunúť všeobecnú kompetenciu Ústavnému súdu, aby posudzoval zrušenie amnestií parlamentom, však považuje za zlé právnické riešenie. Na konci dňa totiž podľa neho bude treba rozhodnúť, ktorá amnestia je taká nespravodlivá, že sa môže zrušiť. „To nie je právnická, ale hodnotová otázka,“ mieni Lipšic. „Názor ústavných sudcov na morálku je rovnako kvalifikovaný ako kohokoľvek z ulice. To myslím vážne,“ doplnil.

Proti zrušeniu amnestií sa postavil docent Katedry teórie práva a sociálnych vied PF Ján Cuper. Spoluautor Ústavy SR a bývalý poslanec Národnej rady SR za Mečiarovo ĽS-HZDS mladým ľuďom zdôraznil, že Ústava sa takým spôsobom, ako to navrhuje koalícia aj opozícia, novelizovať nedá, pretože sa to prieči všetkým princípom právneho štátu – princípu právnej istoty, retroaktivity, zákazu rušiť už raz nadobudnuté práva. To všetko je podľa Cupera vážnou brzdou, aj keby bola amnestia akokoľvek nemorálna.

„Toto, čo sa tu deje, je nie už o amnestiách ani podstate, ale o politike, deštrukcii moci a nastolení novej moci. A to je revolúcia a o tej hovoriť nechcem. Ja som revolucionár nikdy nebol,“ varoval Cuper.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR