Pravidlá EK nie sú pre dlhovú brzdu problém, tvrdí Mikloš

BRATISLAVA 1. decembra (WEBNOVINY) - Opatrenia diskutované v Európskej komisii súvisiace so sprísnením fiškálnych pravidiel v rámci únie nepredstavujú pre návrh slovenského ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti zásadný problém. Na štvrtkovom rokovaní finančného výboru k dlhovej brzde to uviedol minister financií Ivan Mikloš. Nie je preto podľa neho dôvod vyčkávať s ústavným zákonom na definitívnu verziu celoeurópskych opatrení, v nevyhnutnom prípade by sa slovenský zákon iba dodatočne doplnil.


"Ani nevieme kedy a v akom znení bude návrh komisie nakoniec dohodnutý. My si myslíme, že náš návrh je možno aj silnejší v niečom," povedal Mikloša. Ako dodal, ak by aj boli v Bruseli prijaté pravidlá, ktoré budú pre nás záväzné a budú v niečom tvrdšie, tak nie je problém do ústavného zákona dodať ďalšie kritériá. "Ak by mali byť mäkšie, tak ich dodávať netreba, alebo ich dodanie bude formálne," tvrdí.


Slovensko nemá problém s návrhmi

Slovensko pritom podľa ministra nemá s návrhmi, ktoré odznievajú v týchto dňoch na bruselskej pôde, zásadnejší problém, aj keď niektoré opatrenia by sa dali robiť lepšie. Ako príklad uviedol tvorbu fiškálnych prognóz, ktoré by podľa komisie mali robiť nezávislé inštitúcie. Podľa Mikloša sa však na Slovensku osvedčil spôsob, keď prognózy robí v podstate rezort financií a nezávislé inštitúcie ich verifikujú.

Podobne by podľa ministra bolo lepšie, aby pravidlá fiškálnej zodpovednosti neboli založené len na dodržiavaní stanovenej úrovne štrukturálneho deficitu, teda deficitu očisteného o cyklické vplyvy, jednorazové vplyvy a náklady na správu dlhu, ale aj na celkovej úrovni verejného dlhu, ako to predpokladá slovenský zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V prípade štrukturálneho deficitu sú totiž podľa neho niektoré položky veľmi ťažko vyčísliteľné, kým v prípade výšky dlhu ide o jednoznačné číslo.


Poslanec Smeru navrhuje počkať

Myšlienku počkať so schválením ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kým nebudú známe opatrenia na celoeurópskej úrovni, načrtol počas rozpravy k zákonu poslanec Smeru-SD Peter Kažimír. Tie môžu podľa neho zasahovať aj do konštrukcie slovenského zákona. "Potrebujeme veľmi aktuálnu dopadovú analýzu súladu posledných návrhov Európskej komisie s konceptom nášho zákona," tvrdil.

Predstavitelia všetkých šiestich parlamentných strán návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti po mesiac trvajúcej verejnej diskusii predložili do Národnej rady SR pred troma týždňami. Široká politická podpora návrhu je podľa súčasných parlamentných strán pritom jasným signálom, že Slovensko pristupuje k riadeniu verejných financií zodpovedne a odmieta nastúpiť na cestu k vysokej zadlženosti.

Návrh ústavného zákona pozostáva zo štyroch hlavných oblastí, a to samotnej dlhovej brzdy, teda ústavného ohraničenia maximálnej výšky verejného dlhu, zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, pravidiel pre transparentnosť vo verejných financiách a tiež pravidiel a obmedzení pri hospodárení samospráv.
Predbežný termín hlasovania o návrhu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je utorok 6. decembra.