Pralesy Slovenska sú realitou. Návrh na vyhlásenie rezervácie dnes schválila Vláda SR.

Návrh na vyhlásenie rezervácie dnes schválila Vláda SR. Vyhlásenie rezervácie je zavŕšením dlhoročných snáh ochranárskych organizácií, a to OZ Prales a WWF Slovensko. Ako rezervácie budú vyhlásené doteraz úplne nechránené alebo nedostatočne chránené staré prírodné lesy a pralesy na 76 lokalitách v rôznych častiach Slovenska s celkovou výmerou takmer 6,5 tisíca hektárov.

Zhruba pred rokom (17. septembra 2020) občianske združenia PRALES a WWF Slovensko odovzdali ministrovi životného prostredia Jánovi Budajovi a exministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jánovi Mičovskému petíciu s vyše 30-tisíc podpismi za vyhlásenie prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska. Petícia bola posledným krokom v dlhoročnej snahe ochranárskych organizácií dosiahnuť vyhlásenie rezervácie. Tieto snahy začali mapovaním pralesov a pokračovali množstvom rokovaní a ochrane lokalít a prípravou samotného návrhu rezervácie.

„V rámci Karpatského dohovoru sme ako štát prijali záväzok identifikovať prirodzené lesy a pralesy. Keďže sme pralesy na Slovensku zmapované nemali, chopili sme sa tejto témy. A to aj v presvedčení, že je to téma, ktorá môže spojiť lesníkov a ochranárov. Nestalo sa. Pralesy sme zmapovali, ale od mnohých lesníkov sme si vypočuli veľa nepekných vecí. Výsledky mapovania pralesov napokon postupne uznali relevantné štátne inštitúcie, hoci na tejto ceste sme prišli o niekoľko stoviek hektárov pralesov. Preto by som sa chcel okrem všetkých čo sa podieľali na mapovaní a zabezpečení ochrany pralesov poďakovať osobitne všetkým lesníkom, ktorí vnímajú ochranu pralesov ako našu povinnosť voči budúcim generáciám,“ hovorí Marián Jasík z OZ Prales.

„Keď WWF Slovensko vstúpilo v roku 2017 do rokovaní o ochrane pralesov na Slovensku, téma bola tabu a nepriechodná u mnohých lesníkov či úradníkov. Keďže sme však nepoľavili v našej snahe, prvý úspech prišiel v roku 2019 v podobe novely zákona o lesoch, ktorá umožnila vlastníkom a obhospodarovateľom lesov pralesy dobrovoľne chrániť. Dnes sme svedkami historicky najväčšej a najrýchlejšej straty biodiverzity v globálnom meradle. Myslím, že to je dôvod, prečo už nikto nespochybní, že pralesy si aj na Slovensku ochranu naozaj zaslúžia,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.

Občianske združenie Prales realizovalo v rokoch 2009 – 2015 celoslovenské mapovanie a preukázalo, že sa u nás zachovalo 10 180 ha pralesov a pralesových zvyškov. Z toho bola až tretina nechránených alebo nedostatočne chránených (neplatil v nich 5. stupňa ochrany podľa zákona o ochrane prírody). Občianske združenie PRALES a WWF Slovensko preto už v roku 2018 vypracovali prvý návrh prírodnej rezervácie Pralesy Slovenska a so štátnym podnikom LESY SR vyrokovali verejný prísľub, že kým sa nedosiahne dohoda o návrhu rezervácie, nebudú lesníci v lokalitách zasahovať. Vyhlásenie rezervácie Pralesy Slovenska minulý rok v kampani „Dajme pralesom 5-ku“  podporilo 30 759 ľudí a ministri J. Budaj a J. Mičovský pri preberaní petície potvrdili, že s vyhlásením rezervácie súhlasia. Na finálnom návrhu rezervácie spolupracovali organizácie so Štátnou ochranou prírody SR.

Rezervácia Pralesy Slovenska sa schválením Vládou SR stane realitou 1. 12. 2021. Vznikne na 76 lokalitách v rôznych častiach Slovenska s celkovou výmerou 6 462,42 hektárov. Najviac lokalít sa nachádza v Banskobystrickom a v Žilinskom kraji, no pralesové lokality sú vo všetkých ďalších krajoch Slovenska. Mnohé doteraz chránila len dohoda medzi Lesmi SR a občianskymi združeniami Prales a WWF Slovensko. Napríklad lokalita Veľký Grič vo Vtáčniku bola v prvom (najnižšom) stupni ochrany, pralesy v Hrochoťskej doline na Poľane či lokalita Drastvica v Štiavnických vrchoch boli len v 2. stupni ochrany, pralesy v Lomnistej, Jasenianskej, Vajskovskej doline v Národom parku Nízke Tatry či pralesy okolí Kráľovej hole len v 3. stupni ochrany, pralesy v Bystrej doline (tiež NAPANT) chránilo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR.

Rozhodnutím o ochrane pralesov prispieva Slovensko k plneniu cieľov, ku ktorým sa aj naša krajina zaviazala napr. v Karpatskom dohovore, alebo v Stratégií EÚ o ochrane biodiverzity do roku 2030, podľa ktorej  je „naliehavo potrebné zabezpečiť prísnu ochranu všetkých zvyšných klimaxových lesov a pralesov,“ ktoré majú osobitný význam pre ochranu biodiverzity.