Praha bola svedkom vystúpenia Ľ. Štúra na Slovanskom zjazde

Bratislava 15. mája (TASR) - Ľudovít Štúr bol v Prahe viac razy. Po prvý raz cestou na štúdiá v Halle. Vtedy sa zoznámil aj s Pavlom Jozefom Šafárikom a s nakladateľom a kníhkupcom Jaroslavom Pospíšilom, ktorého dcéra Marie sa o dva roky neskôr stala objektom jeho nečakaného citového vzplanutia.


Ľudovíta Štúra si však Praha dodnes pamätá najmä z jeho účinkovania na Slovanskom zjazde v dňoch 2. - 12. júna 1848. Slávnostné otvorenie zjazdu sa konalo na Kolovratovej triede (dnešné Přikopy), rokovanie prebiehalo v pomerne novej reštauračnej budove na Slovanskom ostrove, ktorý sa v tej dobe volal Žofínsky ostrov a ešte predtým Barvířský.

Na zjazd prišlo 340 zástupcov zo všetkých slovanských národov rakúskej monarchie. Mal búrlivý priebeh a bol aj hlavnou príčinou vypuknutia Pražského povstania, ktoré zároveň znamenalo koniec rokovania. Zjazd sa mal zaoberať predovšetkým riešením národnostnej otázky v habsburskej monarchii a v tomto zmysle vyhlásil rovnoprávnosť všetkých národov. Tento zámer presadzovali najmä „starší páni“ František Palacký a Pavol Jozef Šafárik, no zároveň zdôrazňovali zachovanie celistvosti rakúskej monarchie. Lenže - ako to už v dejinách býva, predstavitelia mladšej generácie chceli ísť podstatne ďalej. Žiadali, aby sa Rakúsko stalo spoločenstvom rovnoprávnych národov pod konštitučnou vládou a odmietali umelé rozdeľovanie krajín a národov podľa potrieb vládnucich dynastií. A to bola zápalná šnúra, ktorá viedla až k náloži pod cisársky trón a do prepychových palácov habsburského rodu.

V tomto zmysle najrevolučnejšie vystúpil práve Ľudovít Štúr. Neváhal ostro skritizovať Palackého a Šafárikovu koncepciu austroslavizmu, aj keď obaja mali rovnako blízko k Slovákom. Šafárik bol rodom Slovák z Kobeliarova a mladý Palacký z Hodslavíc dokonca býval v Trenčíne na priváte u Štúrov a dlho si dopisoval so Štúrovým otcom. No nemôžeme sa čudovať Štúrovmu radikalizmu. Za ním sa ešte stále vliekol tieň zatykača a na krku cítil svrbenie od pomyselnej slučky, ktorá by ho určite neobišla, keby sa mu na poslednú chvíľu nepodarilo ujsť. Mal po krk jestvujúceho spoločenského zriadenia a celá jeho generácia chcela zmenu.

„Náš cieľ mal by byť zachovať rakúsku ríšu? Náš cieľ je zachovať seba. Čo by nám povedal svet, keby sme nestáli o nič iné ako o zachovanie Rakúska? Pádom Rakúska nepadáme my!“ Aj toto povedal Ľudovít Štúr na Slovanskom zjazde. V peknej a čistej slovenčine je to dodnes zaznamenané na pamätnej tabuli, ktorú odhalili na priečelí budovy, kde sa konal Slovanský zjazd. Táto budova „českých bálov“ bola v roku 1886 prestavaná a zmenila vonkajší výzor, no v pôdoryse zostala zachovaná v pôvodnom stave.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR