 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Utorok 31.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Silvester
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
21. februára 2014
Prácu si viac hľadajú nezamestnaní s rodinou, autom a hypotékou
Ak má priemerný Slovák šancu zvýšiť si prácou svoj príjem o 10 %, pravdepodobnosť, že si bude hľadať prácu a aj sa zamestná, narastie približne o 2,5 %.
Zdieľať
Bratislava 21. februára (TASR) - Ak má priemerný Slovák šancu zvýšiť si prácou svoj príjem o 10 %, pravdepodobnosť, že si bude hľadať prácu a aj sa zamestná, narastie približne o 2,5 %.
Najmä pre tých, ktorí si hľadajú prácu či brigádu, ale aj pre študentov a absolventov stredných a vysokých škôl je určený v poradí piaty ročník veľtrhu pracovných príležitostí JOB FORUM 2013. Foto: TASR/Radovan Stoklasa
Platí však aj opak - ak ľudia prídu o časť z čistého príjmu, ich ochota pracovať slabne. Na základe výsledkov aktuálnej štúdie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) to konštatuje jej člen Michal Horváth.
Analýza ukázala, že prácu si hľadajú a aj nájdu skôr ľudia, ktorí majú rodinu, vlastnia auto či splácajú hypotéku. Na druhej strane, menšiu motiváciu hľadať si prácu majú občania s inými príjmami, či už z podnikania alebo od štátu v podobe dávok. Reakcie Slovákov na peňažné podnety sa pritom výrazne nelíšia od reakcií na trhu práce vo vyspelých krajinách.
"Ľuďom s nižším vzdelaním, ženám a starším stačí aj slabší impulz. Práve na nich by sa preto mohla sústrediť pozornosť politikov," zdôraznil Horváth. Upozorňuje, že politici zásadne ovplyvňujú sumu, ktorá človeku zostane na uhradenie účtov a nákup toho, čo potrebuje. Rozhodujú totiž o výške daní, odvodov, sociálnych dávok aj o tom, o koľko z nich ľudia prídu, ak ich príjem po nástupe do zamestnania narastie. "To všetko môžu – a mali by – nastaviť v rámci možností štátneho rozpočtu tak, aby nástup do práce znamenal čo najväčšie plus pre individuálne peňaženky," myslí si Horváth.
Záverom štúdie Dane, sociálne zabezpečenie a motivácia pracovať z dielne RRZ je, že pravdepodobnosť participácie jednotlivca na trhu práce je závislá od výšky jeho čistého príjmu aj prijatých dávok. Na základe údajov z rokov 2009 až 2011 analytici rady vyčíslili, že jednopercentný nárast v čistej mzde zvyšuje pravdepodobnosť ekonomickej aktivity priemerného jednotlivca o 0,263 percentuálneho bodu. Jednopercentný nárast v sociálnych dávkach naopak znižuje pravdepodobnosť participácie na trhu práce o 0,04 bodu.
"Výsledné efekty sú vo všeobecnosti v súlade s výsledkami štandardne dokumentovanými pre rozvinuté ekonomiky. Základným posolstvom je, že v rámci trhu práce Slováci reagujú na stimulácie rovnakým spôsobom ako obyvatelia ostatných krajín V4, respektíve krajín OECD," konštatuje RRZ.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Najmä pre tých, ktorí si hľadajú prácu či brigádu, ale aj pre študentov a absolventov stredných a vysokých škôl je určený v poradí piaty ročník veľtrhu pracovných príležitostí JOB FORUM 2013. Foto: TASR/Radovan StoklasaPlatí však aj opak - ak ľudia prídu o časť z čistého príjmu, ich ochota pracovať slabne. Na základe výsledkov aktuálnej štúdie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) to konštatuje jej člen Michal Horváth.
Analýza ukázala, že prácu si hľadajú a aj nájdu skôr ľudia, ktorí majú rodinu, vlastnia auto či splácajú hypotéku. Na druhej strane, menšiu motiváciu hľadať si prácu majú občania s inými príjmami, či už z podnikania alebo od štátu v podobe dávok. Reakcie Slovákov na peňažné podnety sa pritom výrazne nelíšia od reakcií na trhu práce vo vyspelých krajinách.
"Ľuďom s nižším vzdelaním, ženám a starším stačí aj slabší impulz. Práve na nich by sa preto mohla sústrediť pozornosť politikov," zdôraznil Horváth. Upozorňuje, že politici zásadne ovplyvňujú sumu, ktorá človeku zostane na uhradenie účtov a nákup toho, čo potrebuje. Rozhodujú totiž o výške daní, odvodov, sociálnych dávok aj o tom, o koľko z nich ľudia prídu, ak ich príjem po nástupe do zamestnania narastie. "To všetko môžu – a mali by – nastaviť v rámci možností štátneho rozpočtu tak, aby nástup do práce znamenal čo najväčšie plus pre individuálne peňaženky," myslí si Horváth.
Záverom štúdie Dane, sociálne zabezpečenie a motivácia pracovať z dielne RRZ je, že pravdepodobnosť participácie jednotlivca na trhu práce je závislá od výšky jeho čistého príjmu aj prijatých dávok. Na základe údajov z rokov 2009 až 2011 analytici rady vyčíslili, že jednopercentný nárast v čistej mzde zvyšuje pravdepodobnosť ekonomickej aktivity priemerného jednotlivca o 0,263 percentuálneho bodu. Jednopercentný nárast v sociálnych dávkach naopak znižuje pravdepodobnosť participácie na trhu práce o 0,04 bodu.
"Výsledné efekty sú vo všeobecnosti v súlade s výsledkami štandardne dokumentovanými pre rozvinuté ekonomiky. Základným posolstvom je, že v rámci trhu práce Slováci reagujú na stimulácie rovnakým spôsobom ako obyvatelia ostatných krajín V4, respektíve krajín OECD," konštatuje RRZ.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
