|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 15.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Leopold
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. januára 2013
Práce ubudlo pre chyby štátu, Úniu a reťazce, tvrdí SPPK
Úbytok pracovných miest v slovenskom poľnohospodárskom a potravinárskom sektore neprišiel podľa predstaviteľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) "len tak sám od ...
Zdieľať
BRATISLAVA 30. januára (WEBNOVINY) - Úbytok pracovných miest v slovenskom poľnohospodárskom a potravinárskom sektore neprišiel podľa predstaviteľov Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) "len tak sám od seba".
Zatiaľ čo začiatkom deväťdesiatych rokov pracovalo v poľnohospodárstve vyše 350 tis. ľudí, v súčasnosti je to sotva desatina (po odrátaní pracovníkov v rybnom a lesnom sektore).
Predseda SPPK Milan Semančík tvrdí, že spomínané odvetvia doplatili hlavne na často meniace sa postoje štátu k významu a podpore výrobnej základne v agrosektore a absenciu koncepčných prístupov k agrárnej politike.
Jedným z dôvodov ústupu domácich výrobcov z trhu bol podľa Semančíka aj nekontrolovaný nástup obchodných reťazcov, ktoré rýchlo ovládli trh a priniesli naň množstvo importovaného tovaru.
"Chýbala tiež systematickejšia práca so spotrebiteľom, ktorému nikto nevysvetľoval význam kupovania domácich výrobkov, takže sa dlho nezaujímal o pôvod a nezriedka ani kvalitu nakupovaných potravín, ale uprednostňoval predovšetkým ich cenu," doplnil Semančík.
Únia má diskriminovať
Zastáva tiež názor, že k zlepšeniu situácie v odvetví nepomohol ani vstup Slovenska do EÚ. "Diskriminačne nastavené podporné mechanizmy na spoločnom európskom trhu umelo znížili konkurenčnú schopnosť nášho poľnohospodárstva a následne aj spracovateľskej sféry, vyrábajúcej z jeho produkcie finálne potraviny," vysvetľuje Semančík.
Tým argumentuje aj nesúhlasné stanovisko SPPK voči nižším podporám pre Slovensko oproti "starým" členským štátom únie v nasledujúcom programovacom období.
"Nie je celkom korektné porovnávať súhrnné hektárové priemery priamych platieb a podpôr z Programu rozvoja vidieka (PRV), čo nám často podsúvajú zástupcovia Európskej komisie," tvrdí Semančík. Zdôvodňuje to tým, že zatiaľ čo priame platby plynú výhradne do poľnohospodárstva, viac než tretina zdrojov z PRV skončí na Slovensku mimo odvetvia poľnohospodárstva a s jeho podporou nemá nič spoločné.
Ponuka práce
Východiskom je dopyt po domácom
Ak chce slovenské poľnohospodárstvo nastúpiť na cestu rozvoja a zvýšiť tak hlavne vidiecku zamestnanosť, musí sa podľa predstaviteľov SPPK najprv oživiť dopyt po domácej produkcii.
Bez toho sa podľa Semančíka nové pracovné miesta tvoriť nebudú. Okrem práce so spotrebiteľom tak bude musieť slovenský agrosektor prejsť aj revitalizačnými opatreniami vo výrobnej sfére, a taktiež aj zmenou podporných mechanizmov, ktoré by mali vo väčšej miere ako doteraz stimulovať rozvoj výroby.
"Ak pri prechode z jednotnej platby na plochu na systém platobných nárokov dokážeme správne nastaviť agrárne podpory, vyšleme nielen pozitívny signál pre poľnohospodárov, ale dokážeme aj zvýšiť efektívnosť a účelnosť vynaložených finančných prostriedkov. Zároveň vytvoríme stimuly pre rozvoj produkcie, ktorej zvýšený odbyt však musíme takisto cieľavedome podporovať, pretože inak sa ďaleko nedostaneme,“ konštatoval Semančík.
Zatiaľ čo začiatkom deväťdesiatych rokov pracovalo v poľnohospodárstve vyše 350 tis. ľudí, v súčasnosti je to sotva desatina (po odrátaní pracovníkov v rybnom a lesnom sektore).
Predseda SPPK Milan Semančík tvrdí, že spomínané odvetvia doplatili hlavne na často meniace sa postoje štátu k významu a podpore výrobnej základne v agrosektore a absenciu koncepčných prístupov k agrárnej politike.
Jedným z dôvodov ústupu domácich výrobcov z trhu bol podľa Semančíka aj nekontrolovaný nástup obchodných reťazcov, ktoré rýchlo ovládli trh a priniesli naň množstvo importovaného tovaru.
"Chýbala tiež systematickejšia práca so spotrebiteľom, ktorému nikto nevysvetľoval význam kupovania domácich výrobkov, takže sa dlho nezaujímal o pôvod a nezriedka ani kvalitu nakupovaných potravín, ale uprednostňoval predovšetkým ich cenu," doplnil Semančík.
Únia má diskriminovať
Zastáva tiež názor, že k zlepšeniu situácie v odvetví nepomohol ani vstup Slovenska do EÚ. "Diskriminačne nastavené podporné mechanizmy na spoločnom európskom trhu umelo znížili konkurenčnú schopnosť nášho poľnohospodárstva a následne aj spracovateľskej sféry, vyrábajúcej z jeho produkcie finálne potraviny," vysvetľuje Semančík.
Tým argumentuje aj nesúhlasné stanovisko SPPK voči nižším podporám pre Slovensko oproti "starým" členským štátom únie v nasledujúcom programovacom období.
"Nie je celkom korektné porovnávať súhrnné hektárové priemery priamych platieb a podpôr z Programu rozvoja vidieka (PRV), čo nám často podsúvajú zástupcovia Európskej komisie," tvrdí Semančík. Zdôvodňuje to tým, že zatiaľ čo priame platby plynú výhradne do poľnohospodárstva, viac než tretina zdrojov z PRV skončí na Slovensku mimo odvetvia poľnohospodárstva a s jeho podporou nemá nič spoločné.
Ponuka práce
Východiskom je dopyt po domácom
Ak chce slovenské poľnohospodárstvo nastúpiť na cestu rozvoja a zvýšiť tak hlavne vidiecku zamestnanosť, musí sa podľa predstaviteľov SPPK najprv oživiť dopyt po domácej produkcii.
Bez toho sa podľa Semančíka nové pracovné miesta tvoriť nebudú. Okrem práce so spotrebiteľom tak bude musieť slovenský agrosektor prejsť aj revitalizačnými opatreniami vo výrobnej sfére, a taktiež aj zmenou podporných mechanizmov, ktoré by mali vo väčšej miere ako doteraz stimulovať rozvoj výroby.
"Ak pri prechode z jednotnej platby na plochu na systém platobných nárokov dokážeme správne nastaviť agrárne podpory, vyšleme nielen pozitívny signál pre poľnohospodárov, ale dokážeme aj zvýšiť efektívnosť a účelnosť vynaložených finančných prostriedkov. Zároveň vytvoríme stimuly pre rozvoj produkcie, ktorej zvýšený odbyt však musíme takisto cieľavedome podporovať, pretože inak sa ďaleko nedostaneme,“ konštatoval Semančík.