 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Utorok 3.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Oldrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
20. júna 2014
Pozor, dobrý pes!
Rozhovor s autorom románu Keď sa pes smeje Jurajom Šebestom o jeho dramatizácii pre divadlo Ludus a o inscenácií
Zdieľať
Dotyky a spojenia predstavia inscenáciu bratislavského Ludusu Pozor, dobrý pes!
Dotyky a spojenia, martinský divadelný festival, ktorý už na svojej scéne predstavil nejedno výrazné predstavenie, a práve jeho hosťom bude v utorok 24. júna aj inscenácia Pozor, dobrý pes!... Divadlo Ludus ju pripravilo na základe dramatizácie knihy Keď sa pes smeje od autora Juraja Šebestu, ktorý bol aj tvorcom samotnej dramatizácie knihy. Jednoduché to nebolo, pretože vtesnať stopäťdesiatstranovú knihu do útleho scenára a hodinového predstavenia tak, aby človek povedal všetko, čo je preňho podstatné, nie je hračka... Juraj Šebesta je však nielen autor prózy, ale aj divadelník, preto bolo v hre veľa, a to náročná predstava dramatika, ako aj vypísané pero prozaika tak, aby boli v súlade a spokojnosť zostala na oboch póloch.
Pri písaní knihy Keď sa pes smeje ti asi ani na um neprišlo, že raz bude zinscenovaná...
To nie, ale musím to upresniť: mojou ambíciou bolo napísať knihu pre dospievajúcich, aj pre dospelých. To je pre mňa dôležité, všeobecne pri písaní pre deti a mládež, a podľa ohlasu verím, že sa to podarilo... Dôkazom by mohla byť aj inscenácia, keďže sa hráva pre školy dopoludnia a pre univerzálne publikum večer.
Predstavenie si si už pozrel... Ako to vlastne je, keď človek napíše, vytvorí „dietko“, a ono potom žije vlastným životom? Navštevoval si aj skúšky a zasahoval do práce režiséra?
Ja som skôr liberálny typ autora... Divadlo som študoval, a viem, čo sa s textami pri skúšaní inscenácie deje. Janka Mikitková je skôr autorský typ režiséra, od začiatku sme dramatizáciu koncipovali ako antiiluzívnu... Všetci herci sú mladí ľudia, museli zahrať aj postavy od seba mladšie, ako je postava Tomáša, študenta gymnázia, a jeho kamarátov spolužiakov, či frajerky, ale aj staršie – cez rodičov, až po starých a prastarých rodičov. Len postava Tomáša má celého herca, ostatní herci hrajú viac postáv, čo je dosť náročné... Postavy stvárňujú Martin Kollár, Adela Mojžišová, Elena Kolek-Spaskov, Matej Marušin, Lukáš Tandara, študovaní, talentovaní herci. Na rozdiel od knihy, v inscenácii pes hovorí, prihovára sa publiku, komentuje, rozpráva sa s ostatnými postavami. Občas herci vystúpia zo svojich postáv a stanú sa z nich herci skúšajúci divadlo...
Ako sa z prozaického textu stal dramatický?
Jednoduché to nebolo, pretože vtesnať dvestostranovú knihu do útleho scenára a vyše hodiny trvajúceho predstavenia tak, aby človek povedal všetko, čo je preňho podstatné, nie je hračka...Jednoduché to nebolo, pretože vtesnať stopäťdesiatstranovú knihu do útleho scenára a hodinového predstavenia tak, aby človek povedal všetko, čo je preňho podstatné, nie je hračka...
Najprv sme sa s režisérkou porozprávali o koncepcii, potom som písal a ona text priebežne komentovala. Už v tejto fáze som pracoval s predstavou prázdnej, dynamickej scény, len so stoličkami... Počas skúšania prišli do hry tulivaky, ktoré sa lepšie hodia k tínedžerom. Raz sú stolmi či stoličkami, inokedy autom... majú výborné využitie. Všetci herci sú stále prítomní na scéne, to je tiež moja predstava z dramatizácie. Je to typ hravého divadla s fyzickým herectvom...
Často si bol na skúškach? Aké boli reakcie?
Žiaľ nie, zomrel mi otec a nemal som na divadlo ani pomyslenie. Ale ani ma nejako veľmi nepozývali... Asi ma šetrili. Začalo to klasicky debatami o knihe a koncepcii... Potom som napísal dve verzie, Janka si vybrala tú dlhšiu a upravila ju, dotvorila aj s hercami. V porovnaní s dramatizáciou sú namiesto šiestich len piati herci, ale funguje to, čo je úspech pri knihe s takým veľkým počtom postáv. Pár replík dopísala Janka, konzultovala s psychologičkou, ktorá jej navravela, že mladým divákom veci treba povedať úplne jasne. S týmto príliš nesúhlasím, ale nebol som na skúškach, takže nechcem byť teraz múdry. Z hľadiska celej inscenácie je to len detail.
Prečo práve Ludus?
Dostal som ponuku... Predtým som už trochu koketoval s dramatizáciou tejto knihy, no rozbehol som sa až s touto konkrétnou ponukou. Stretol som sa s režisérkou, s umeleckým šéfom divadla pánom Kubom a potom to už šlo samo... Predebatovali sme knihu a dramatizáciu aj s hercami, no inscenáciu som videl až na premiére... Má posun ku groteske, čo sa môže najmä starším zdať príliš drsné, ale ja mám rád čierny humor, takže som spokojný. Veľa ráz nevieme, či dedo je skutočne postihnutý Alzheimerovou chorobou, alebo si už aj trochu robí srandu... Najmä, keď rodina naňho tlačí kvôli majetkom. Z toho vznikajú humorné situácie. Veľmi ma bavila táto tragikomická poloha. To v inscenácii zostalo, hoci, samozrejme, niektoré témy a vzťahy boli komprimované, niektoré postavy vypadli, ale podarilo sa vystihnúť ducha knihy.
Tvoje deti boli prvými kritikmi knihy, videli už predstavenie?
Dcéra chodila tento polrok do školy v Nemecku, takže zatiaľ nemala možnosť. Ale som si istý, pokiaľ herci zahrajú svoj štandard, že sa jej to bude páčiť. Syn to videl, v zásade sa mu to páčilo, ale trochu ho zaskočil ten posun v porovnaní s knižkou, k tej groteske a k situačnému humoru. To, ako dopadne konkrétne predstavenie, veľmi závisí od publika a od momentálnej formy hercov. Ak v publiku prevažujú ľudia, ktorí nemajú zmysel pre humor či grotesku, potom sa musia herci veľmi, veľmi snažiť, aby ich presvedčili.
Od teoretika cez prekladateľa až k praktikovi divadla... Je to zaujímavý posun... Je robiť divadlo v takomto prípade jednoduchšie, alebo náročnejšie, keď je človek sám kritik?
Vďaka teórii a histórii som sa veľa naučil, resp. ovplyvnilo to môj vkus. Preklad hier je niečo medzi tým, no písanie pre divadlo je nová skúsenosť. Je to škola praxou... Bolo to zaujímavé a bavilo ma to. Rád by som si to opäť vyskúšal. Okrem rozhlasovej hry som napísal pár jednoaktoviek a skečov, niektoré vznikli ako poviedky v dramatickej forme... Ale rád by som napísal pôvodnú celovečernú hru.
Ozaj, názov je zmenený... Pozor, dobrý pes... Kniha má názov Keď sa pes smeje...
Nie som tým nadšený, ale chápem to. Divadelníci chceli, aby ľudia nemali vopred očakávania, že uvidia niečo veľmi podobné mojej knihe. Stratégia bola odlíšiť to... Kniha a divadlo, to je poriadny rozdiel. Vyše dvesto strán románu musíte vtesnať do dvadsaťstranového scenára, ktorí hovoria živí ľudia, dotvárajú to svetlo a zvuky v reálnom priestore. Text sa v divadle správa inak ako na papieri. Ale stále je to len jedna z možných interpretácií, viem si predstaviť aj celovečernú inscenáciu viac pre dospelého diváka, resp. pre univerzálne publikum, keďže inscenácia Ludusu je ozaj krátka – hodina dvadsať bez prestávky. Je to formát pre mladého diváka, pre školy. Myslím si, že s textom sa dá ďalej pracovať a asi ma to bude lákať... Ale na inscenáciu veľmi dobre reagujú aj dospelí.
Okrem bratislavského publika inscenáciu uvidia v Martine na festivale Dotyky a spojenia...
Autor: Jana Jurkovičová
Súvisiace články:
Rozhovor: Prekonať seba samého aj napriek znevýhodneniu nie je nemožné (15. 5. 2014) Rozhovor: Divadlo Astorka zajtra na Novej dráme s Kométou (13. 5. 2014) Rozhovor: Generácia MY predkladá problém závislosti, no aj vieru v to, že sa dá aj inak (7. 5. 2014) Rozhovor: Niekedy stačí vhodný spôsob, kľúčová téma a umenie sa stáva účinným... (28. 3. 2014) Rozhovor: Festival českého divadla v Štúdiu L+S navštívilo 1600 divákov (23. 11. 2013) Rozhovor: Šancu tu dostávajú nielen skupiny, ale aj jednotlivci (6. 11. 2013) Rozhovor: Nielen história, ale najmä súčasnosť patrí českému divadlu v Štúdiu L+S (2. 11. 2013) Rozhovor: Adrienu Bartošovú determinuje kvalitná hudba s výpovednou hodnotou (27. 10. 2013) Rozhovor: Čarovný svet Alfréda Swana poézia obohacuje vo veľkej miere (25. 10. 2013) Festival Astorka 2013: Čajka, ale aj nesmrteľná žena s iniciálkami MM si podmania publikum (14. 10. 2013)
