Poznáte Intuitívne stravovanie?

Aj tak nazývajú knihu známej a uznávanej psychoterapeutky Svetlany Bronnikovovej Intuitívne stravovanie.

Sotva sa medzi nami nájde žena, ktorá by bola vždy spokojná so svojím výzorom a s váhou. Príčina nadváhy spravidla tkvie v nespracovaných emóciách, ktoré nás pobádajú prijímať potravu aj vtedy, keď necítime hlad. Tak čo robiť?

Stačí, ak budete krok za krokom plniť úlohy Experimentária, a zbavíte sa ťarchy svojej hmotnosti aj problémov.
Držte sa konkrétneho plánu, ktorý pre vás zostavila kvalifikovaná odborníčka na stravovanie, a prestaňte sa nivočiť duševne aj fyzicky.
Buďte pekná a spokojná!

 

V knihe Intuitívne stravovanie nájdete praktické návody:

• ako prekonať závislosť od jedla,

• ako si dovoliť jesť všetko, na čo máte chuť,

• ako sa naučiť počúvať signály hladu a nasýtenia,

• ako schudnúť a už nepriberať.

 

Svetlana Bronnikovová pracuje ako klinická psychologička a psychoterapeutka. Niekoľko rokov viedla jednu z filiálok najväčšej kliniky na liečbu obezity v Holandsku. Ide o  psychoterapeutickú liečbu, pretože nie je možné zbaviť sa nadváhy bez toho, aby sme nezmenili svoje správanie, spôsob života, spôsob myslenia.
Nie je možné zostať štíhli, ak sme emocionálne nestabilní, ak sme si pomocou jedla zvykli riešiť vlastné psychologické problémy.
„Bola som zodpovedaná za vypracovanie liečebných programov, za inovačné prístupy s preukázanou účinnosťou a ich zavedenie do praxe, no popritom som naďalej pracovala ako psychoterapeutka (čo ma stálo pomerne veľa síl, pretože manažérska práca má tendenciu pohltiť všetok čas) a venovala som sa problémom ľudí s nadváhou,“ dodáva autorka knihy Intuitívne stravovanie. Za ten čas sa u nej nazhromaždilo veľa pozorovaní, porovnaní, neveľkých, ale dôležitých objavov. Dávno túžila po tom, aby ich sprístupnila všetkým, preto napísala túto knihu.

 

Prečítajte si úryvok z novinky Intuitívne stravovanie:

Prvý mýtus

Je dôležité nájsť „vlastnú“ diétu.

 

Medzi ľuďmi, čo chudnú, je rozšírená legenda, že jestvuje jedna-jediná, posvätná, div nie špeciálne pre teba vypracovaná diéta. Stačí ju iba nájsť – a problém chudnutia je raz a navždy vyriešený. Nie je nič ľahšie, ako dodržiavať túto sakrálnu diétu – človek ju vníma ako pohodlnú, žiadne zákazy si jednoducho neuvedomuje, chudne pri nej potešiteľne rýchlo a cíti sa skvelo. Dodržiavať sa dá celý život. Akurát nájsť ju je také ťažké ako nájsť Svätý grál – pri jej hľadaní bude treba vyskúšať na sebe všetky výdobytky diétového myslenia…

Tento mýtus tkvie v jednoduchom medicínskom fakte: približne 5 – 10 ¬% populácie je schopné dlhodobo znášať značné obmedzenia v pestrosti a kalorickosti konzumovanej potravy, a teda aj dlhodobo udržiavať menšiu telesnú hmotnosť, ktorú dosiahli v dôsledku dietovania.

K týmto 5 – 10 % patria predovšetkým ľudia so zdravým, nenarušeným typom stravovania, geneticky disponovaní na to, že si bez námahy udržiavajú nízku telesnú hmotnosť.

 

Keď na prednáškach začínam rozprávať o intuitívnom stravovaní, nikdy sa to nezaobíde bez zvolaní: „Presne takto sa stravuje môj manžel!“, „moja teta vždy takto jedávala“, počuť aj „ani som nevedela, že som intuitívna jedáčka“. Keď sa pýtam na to podrobnejšie, ukazuje sa, že spomínaný manžel ani tetuška nemali problémy ani so sebahodnotením, ani s hmotnosťou – nemuseli nevyhnutne vyzerať ako triesky, jednoducho ich telo im vyhovovalo, cítili sa v ňom pohodlne a jedávali vždy presne toľko, koľko chceli – nie viac a nie menej. Sú to prirodzení a prírodní intuitívni jedáci, ľudia, ktorým stravovacie správanie nedokázali pokaziť ani rodičia, ani masmédiá, ani všeobecné diétové šialenstvo. Keď sa takíto ľudia „nastavia“ na stravovanie s určitými obmedzeniami, pokojne, bez výrazného trápenia vydržia toto obdobie a potom sú schopní dlhý čas udržiavať si nižšiu hmotnosť. Zvyčajne sa však situácia vyvíja úplne inak: skôr či neskôr po diéte nasleduje „zlyhanie“, po ktorom motivácia pokračovať v nej prudko klesá. „Tuším, že táto diéta nepomáha,“ uvažujeme, „akiste to nie je pre mňa, pohľadám niečo iné.“ Nový diétny systém vyvoláva príliv motivácie, nádejí a túžby tentoraz zaručene dosiahnuť úspech. Trvá to určitý čas, potom sa cyklus opakuje…

Človek, ktorý sa snaží schudnúť, ako zakliaty hľadá „svoju vlastnú diétu“, jednu po druhej skúša novú a novú – tie, čo sú teraz moderné, alebo tie, pri ktorých dosiahol úspech niekto iný. Pravda však tkvie v tom, že konkrétne pre vás „funguje“ akákoľvek diéta. Áno, dobre čítate, nejde o preklep. Аbsolútne hociktorý z jestvujúcich systémov stravovania zameraných na zníženie hmotnosti skôr alebo neskôr prinesie výsledok. Rozdiely sú minimálne. Prečo? Pretože cieľ akejkoľvek diéty je zmeniť váš terajší systém stravovania a donútiť telo zbaviť sa určitého počtu kíl. Akékoľvek obmedzenie tukov a jednoduchých sacharidov (práve na tom je postavená takmer každá súčasná diéta) tento cieľ dosiahnu. Len je dôležité nezabudnúť, že…

 

Ako je to naozaj

Akákoľvek diéta funguje. Dočasne.

 

Zvolíte si diétu, ktorá sľubuje rýchly úbytok váhy za krátky čas. Rýchlym nazývame pokles váhy o viac než 1 – 1,5 kg za týždeň. Pozbierate odvahu, tragicky chrúmete svoje 4 krekry s pohárom jogurtu na deň a po nociach sa vám snívajú sny o čokoládových mafinoch. Sústavne sa týrate pocitom hladu, vášmu organizmu katastroficky chýbajú vitamíny a minerály (vitamíny v lekárenských vitamínových komplexoch sa nielenže minimálne vstrebávajú, ale môžu byť aj toxické), navyše ste dehydrovaní, keďže rýchle diéty často zahŕňajú komponent aktívneho vylučovania tekutín z organizmu a vypiť predpísané dva litre vody denne zabúdate. Čo je však najdôležitejšie, mozog dostáva z tráviacej sústavy zreteľný signál: „Pozor! Prepni na režim hladu!“ Ľudský mozog nie je dostatočne oboznámený so súčasným kultom nadmernej chudosti a uvažuje jaskynným spôsobom ako kedysi. V časoch jaskynných ľudí hojnosti jediva, ktoré už nebolo treba zaobstarávať, nebolo. Nebolo ho ani v stredoveku, ani v období renesancie, ba ani neskôr. Iba zo dve-tri posledné generácie Homo sapiens žijú v podmienkach potravovej hojnosti – pre mozog je to veľmi krátko, nestihol sa zmeniť a prispôsobiť. Preto mozog zapína režim hladovania, čo znamená existenciu v režime zníženej spotreby kalórií.

Okrem príznakov sklesnutosti, ospanlivosti, neochoty sa púšťať do čohokoľvek, najmä nie do niečoho, čo si vyžaduje fyzickú aktivitu (ešte jeden mínus – dosiahnuť to, aby sa pravidelná pohybová aktivita stala neoddeliteľnou súčasťou vášho života, sa na tvrdej diéte jednoducho nedá), čo pozná každý, kto si niekedy „predpísal“ prísnu diétu, patrí sem ešte aj príznak „zadržiavania“ každej kalórie náhodne zablúdenej do organizmu. Inými slovami: všetko, čo možno premeniť na tuk, sa na tuk aj premieňa. V „režime hladovania“ v organizme prebiehajú aj iné dôležité zmeny – napríklad sa zdvojnásobuje počet enzýmov, ktoré produkujú tukové bunky.

 

Z toho vyplýva, že keď ste sa rozhodli pre diétu, rozhodli sa nie schudnúť, ale stučnieť, ibaže sa to stane po krátkom období štíhlejšieho života.

Pýtate sa: A čo tých 5 – 10 %? Prečo tí nepriberú? Hádam ich telo regulujú iné fyziologické mechanizmy? Samozrejme, že nie. V čom je teda rozdiel? Rozdiel je v tom, že títo ľudia počujú vnútorné signály tela, ktoré im oznamujú, kedy a ako sa majú stravovať a pritom geneticky nie sú náchylní na tučnotu.

Akékoľvek obmedzovanie v stravovaní v nás vyvoláva celkom prirodzený odpor, tak fyziologický – organizmus má tendenciu nasať do seba hocijaké dostupné kalórie a odložiť si ich do rezervy na zlé časy, –ako aj psychologický. Človek držiaci diétu je podráždený, smutný, nespokojný. Sústavne bojuje s pokušením, neustále odháňa diabolské hlasy, čo modlikajú „nože, tamten keksík“.

 

Milan Buno, literárny publicista