Poznáme najlepšie pivá tohto roku

Bratislava 26. júna (OTS) - Slovenské združenie výrobcov piva a sladu rozdalo zlaté, strieborné a bronzové pivné korunky v desiatich súťažných kategóriách a vzdalo hold trom osobnostiam slovenského pivovarníctva a sladovníctva. Do jedenásteho ročníka tejto prestížnej degustačnej súťaže nominovalo 27 veľkých, malých, a remeselných pivovarov 137 vzoriek svojich pív.


Tajomstvo dobrého a kvalitného piva spočíva nielen v kvalite jeho štyroch prírodných surovín - vody, sladu, pivovarníckych kvasníc a chmeľu – ale hlavne v remeselnom majstrovstve pivovarníkov. Špecifickou kombináciou všetkých ingrediencií a spôsobom varenia dokáže sládok vyčarovať nápoj s originálnou chuťou. A práve toto umenie a jeho výsledky hodnotili v máji tohto roka odborníci. Odborná degustačná porota bola zložená z pivných sládkov, ktorých nominovali zúčastnené pivovary, a z nezávislých odborníkov na pivo zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu, Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave a Fakulty biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre.

Degustačná komisia zložená z 29 profesionálnych pivných expertov vyberala počas dvoch dní najlepšie slovenské pivá, ktoré získali ocenenie Slovenská pivná korunka v 10 súťažných kategóriách. Najsilnejšie boli zastúpené spodne kvasené pivá, až 102 pív z celkového počtu, ktorých výroba a konzumácia má u nás dlhú históriu. Najviac dominovali svetlé spodne kvasené pivá, z ktorých prihlásili pivovary až 51 vzoriek. Nasledovali tmavé a polotmavé pivá s počtom 21 vzoriek. Obľúbené radlery a ochutené pivá mali zastúpenie 12 vzorkami a nealkoholické pivá, či už klasické alebo ochutené, súťažili s 18 vzorkami. Vrchne kvasené pivá reprezentovalo 27 pív a kategória pšeničných pív mala 8 vzoriek.

„Slovenská pivná korunka aj tento rok potvrdila, že Slovensko patrí vo výrobe, spotrebe a rozmanitosti piva ku krajinám, kde sa pivo teší veľkej obľube.“, hovorí Jana Shepperd, prezidentka Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, ktoré súťaž organizuje. Ďalej dodáva: „Svedčí o tom 29 prihlásených pivovarov, ktoré súťažili s 137 druhmi pív, ale aj fakt, že ľudia na Slovensku obľubujú nielen tradičné svetlé pivo, ale majú záujem ochutnávať aj nové druhy a štýly pív.“

Dôležitosť podpory a neustáleho rozvoja slovenského pivovarníctva vyzdvihuje taktiež Gabriela Matečná, ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorá aj tento rok prevzala záštitu nad Slovenskou pivnou korunkou. „Sladovníctvo a pivovarníctvo patria k tomu najkvalitnejšiemu čo slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo ponúka. Prácu u nás dávajú cez 19 000 ľuďom a pracujú z 80 % slovenskými surovinami. Som veľmi rada, že u nás počet pivovarov narastá a okrem štyroch veľkých a malých pivovarov máme už aj 66 remeselných. Práve pivovarníci dávajú zlatu našich polí pridanú hodnotu. A to je našim cieľom, vytvárať hotové produkty u nás doma. Nie vyvážať základne suroviny za hranice a odtiaľ znova dovážať spracované potraviny.“

Aj tento rok Slovenské združenie výrobcov piva a sladu počas galavečera oceňovalo osobnosti, ktoré sa významne pričinili o rozvoj slovenského pivovarníctva a sladovníctva. Ocenenia Osobnosť slovenského pivovarníctva a sladovníctva tento rok získali Ján Janík (in memoriam), Ján Koma a Milan Slávik.

Ján Janík (In memoriam)
Ján Janík bol 19 rokov riaditeľom a konateľom spoločnosti SAHM Slovensko s.r.o, ktorá je kľúčovým dodávateľom pohárov pre výrobcov piva v Slovenskej republike. Vybudoval nadštandardné vzťahy s partnermi z pivovarníckej oblasti nielen v rovine obchodnej, ale hlavne ľudskej. Vďaka nemu patrila spoločnosť SAHM Slovensko medzi prvých členov, ktorý vstúpili do Slovenského združenia výrobcov piva a sladu ako takzvaný pridružený člen. Počas takmer dvoch desaťročí v Združení vždy ochotne spolupracoval s pivovarmi pri vytváraní návrhov nových pivných pohárov a aktívne sa podieľal na celkovej propagácii slovenského piva.

Ján Koma
Ján Koma celý svoj pracovný život zasvätil pivu a výraznou mierou prispel k tomu, že na pivnej mape Slovenska zostali fungujúce pivovary Šariš a Steiger a vybudovalo sa niekoľko mini pivovarov. Ani po odchode do dôchodku Ján Koma neprestal byť činným v tejto oblasti a podieľa sa na budovaní a fungovaní mini pivovarov v Európe a Ázii.

Milan Slávik
Milan Slávik aktívne pôsobí v slovenskom pivovarníctve už 30 rokov. V 1987 začal svoju kariéru v pivovare Hurbanovo. V 2005 sa stal výrobným a technickým riaditeľom spoločnosti HEINEKEN Slovensko, kde pôsobí dodnes. V období od 2013 do 2015 pôsobil aj ako výrobný a technický riaditeľ spoločnosti HEINEKEN v Českej republike a v Maďarsku. Milan Slávik sa počas uplynulých troch desaťročí významne podieľal na posilňovaní kvality a modernizácie výroby piva u nás, dlhodobo reprezentuje záujmy slovenského pivovarníctva a sladovníctva a je členom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

AKO SPOZNAŤ KVALITNÉ PIVO?

Kvalitu piva je možné najlepšie posúdiť, ak je správne vychladené pri teplote 8 -12 ̊C, čo je teplota, pri ktorej sa má podávať alebo čapovať. Používajú sa čisté sklenené poháre, ktoré sa špeciálne zakúpili len pre účely odbornej degustácie. Po napití by malo pivo v ústach pekne doznievať, nie sa okamžite stratiť.

FARBA A ČÍROSŤ
Farba piva by mala zodpovedať príslušnému typu piva. Mala by byť správne sýta, priezračná a jagavá. Okrem nefiltrovaných pív, ktoré sú kalné. Svetlé spodne kvasené pivá by mali byť zlatožlté, avšak môžu mať širšiu škálu odtieňov tejto farby. V každom prípade musí byť krásne číre, iskrivé a ostro lámať svetlo. Tmavé pivá sú charakteristické tmavou farbou, ktorá pochádza zo špeciálnych karamelizovaných a pražených sladov. U vrchne kvasených pív sa farba pohybuje od svetlej jantárovej až po červeno-medenú. Pšeničné pivá sú charakteristické svetlou až slamovou farbou.

PENIVOSŤ
Pri hodnotení penivosti sa sleduje výška a stabilita peny. Pod výškou peny sa rozumie vzdialenosť povrchu peny od povrchu kvapaliny. Pod stabilitou peny sa rozumie čas, ktorý uplynie medzi vytvorením peny a koncom jej samovoľnej deštrukcie, čo je signalizované vytvorením tzv. lysinky.
Pena by mala v pohári pekne držať, pekne krúžkovať na stene pohára, nemala by hneď opadnúť a vyprchať. Mala by chrániť pivnú hladinku pred kontaktom so vzduchom.

VÔŇA
Vôňa piva, ktorá je podstatne zložitejším vnemom než chuť, je jeho význačnou charakteristikou, pretože rozhoduje o prvom dojme, ktorý si konzument o pive urobí. Mala by byť čistá, chmeľová a malo by v nej byť cítiť použité slady. Pri hodnotení vône sa posudzuje jednak jej celková intenzita, ktorá by mala byť u pív plzenského typu slabá až stredná, pričom by mala byť zladená tak, aby žiadna z prítomných vôní neprevládala. Vôňa musí byť zároveň čistá bez cudzích prímesí.

CHUŤ
Chuť je pri hodnotení piva najdôležitejšia. Opäť, rôzne typy piva majú svoju špecifickú chuť. Svetlé spodne kvasené pivá majú sviežu, čisto sladovú chuť bez príchute, sú jemné a chmeľovo horké. V tmavom pive by ste mali objaviť plnú, karamelizovanú, sladkastú chuť. Sú menej horké. Vrchne kvasené pivá sú cítiť výrazne chmeľovo a vďaka rýchlemu kvaseniu dostávajú sladšiu a plnú chuť. Pšeničné pivá sú väčšinou nefiltrované, preto v nich cítiť kvasnice, miernu kyslosť a chuť môže byť od jemnej kyslej až po trpkú, či jemne sladkej až po ovocnú.
Celkovo ale platí, že tie najlepšie pivá majú svoj charakter, plnú chuť, vyvážené jednotlivé zložky a primeranú horkosť. Bublinky, alebo nasýtenie piva oxidom uhličitým, by mali byť jemné a postupne pomaly unikať z pohára.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR