Povstanie - jedinečný okamih slovenských dejín

BRATISLAVA 29. augusta (WEBNOVINY) – Slovenské národné povstanie, ktorého 64. výročie si dnes pripomíname hodnotí historik z Ústavu pamäti národa Martin Lacko ako jedinečný okamih slovenských dejín, keď sa predovšetkým príslušníci slovenskej armády dokázali postaviť proti začínajúcej nacistickej okupácii. "Tým ukázali nielen svoju odvahu, ale súčasne prispeli aj k porážke nacizmu,“ povedal. Podľa neho jedinečný význam tohto ozbrojeného odporu (aj keď nemalo celonárodný charakter) stoji v protiklade s pasivitou a ľahostajným postojom drvivej väčšiny Slovákov v rozhodujúcich chvíľach našich národných dejín 19. a 20. storočia. Ako Lacko ďalej uvádza, v povstaleckých plánoch sa vôbec nepočítalo s príchodom sovietskych partizánskych skupín. Tie podľa neho svojimi akciami úmyselne vyprovokovali predčasný príchod nemeckých vojsk. "Vysadení sovietski partizáni slovenskú armádu, jej veliteľov neuznávali, nerešpektovali, považovali ich za buržoázne elementy, a teda za ideologicko-politických protivníkov,“ konštatuje historik. Od svojho príchodu rozvíjali deštrukčnú činnosť. "Tým, negatívne zasiahli aj do príprav a realizácie samotného armádneho povstania,“ vysvetľuje ďalej. Plány Povstania tak nestihli dotiahnuť do konca. "Podľa neskorších odhadov generála Jána Goliana, ktorý sa už v tom čase nachádzal v nemeckom zajatí, boli ukončené len približne na 70 percent,“ povedal Lacko. Za kľúčovú stratu historik tiež považuje odzbrojenie Východoslovenskej armády 31. augusta 1944. Bez tejto elitnej formácie a jej spojenia s Červenou armádou sa SNP odohralo v tzv. defenzívnom variante. Historik sa kriticky vyjadril k partizánskym zložkám, tie podľa neho zohrali v SNP kontroverznú úlohu. "K viacerým partizánskym skupinám sa viažu i rôzne negatívne aspekty. Počnúc krádežami, nútenými rekviráciami, najrôznejšími násilnosťami, až po svojvoľné súdy a popravy či už jednotlivcov alebo celých skupín,“ poznamenal. Historické výskumy uvádzajú, že partizáni do konca vojny popravili takmer 1500 osôb najmä z radov nemeckej menšiny, ale tiež slovenskej národnosti. Pozitívne ale hodnotí partizánov, ktorí sa zapájali do priamych povstaleckých bojov, ako príklad uviedol najmä francúzskych partizánov. Ďalšie skupiny po porážke SNP poskytovali úkryt politicky i rasovo prenasledovaným spoluobčanom, vďaka čomu mnohí z nich prežili vojnu, vyzdvihol historik. Pohľad na SNP pred rokom 1989 a po ňom je odlišný, vysvetľuje Lacko. "Pred rokom 1989 boli v Československu prakticky celé slovenské dejiny 20. storočia, najmä však obdobia druhej svetovej vojny, skúmané a hodnotené výlučne z odbojového pohľadu. To znamená, že sa vyhľadávali len tie udalosti, ktoré súviseli s odbojom, revolučnými snahami, KSČ,“ pokračuje historik. Po roku 1989 môžu už historici najnovšie dejiny skúmať a hodnotiť slobodne, väčšina ideologických deformácií už bola odstránená, dodáva. "Prevažná časť slovenských historikov hodnotí odboj, no predovšetkým jeho vyvrcholenie – SNP – pozitívne, hoci sa nevyhýba ani jeho kritickým či negatívnym stránkam,“ konštatuje na záver Lacko. SITA