Povrch Venuše je zrejme starší, ako sa predpokladalo

BRATISLAVA 2. novembra (WEBNOVINY) - Kolosálne erupcie lávy, ktoré pokrývali takmer celý povrch Venuše pred 500 miliónmi rokov, sa podľa novej štúdie nikdy neudiali. Ak by táto teória bola správna, znamenalo by to, že na povrchu druhej planéty Slnečnej sústavy je zachytená omnoho širšia história. Vesmírni vedci odhadli vek povrchu Venuše potom, čo v 90. rokoch preštudovali radarové snímky z plavidla Magellan. Keďže sa predpokladalo, že Venuša bola vystavená rovnakej spŕške asteroidov a komét ako ostatné planéty, vedci očakávali, že na jej povrchu objavia minimálne 5 000 kráterov. Objavili ich tu však iba zhruba tisíc, vďaka čomu usudzovali, že povrch planéty je relatívne mladý - od 500 miliónov do jednej miliardy rokov. Všetky nájdené krátery boli vo veľmi zachovalom stave, bez známok poškodenia erózie či iných geologických procesov. Aj to naznačilo, že chýbajúcich 4 000 kráterov planéta pri silnej eruptívnej činnosti jednoducho logicky pohltila. Jedna z najobľúbenejších teórii hovorila o období masívnych erupcií lávy, ktorá vo vrstve od jedného do troch kilometrov pokryla povrch planéty. Podľa najnovšej analýzy však vedci zistili, že takáto hrubá vrstva lávy na Venuši jednoducho nebola, čo vážne neštrbilo teóriu katastrofickej vulkanickej činnosti.

Vedúca štúdie Vicki Hansen z University of Minnesota v meste Duluth spoločne s kolegami analyzovala oblasti, v ktorých z rovných planín vystupujú ostrovy členitého terénu. Sledovali najmä svahy, ktoré sa zvažujú do inak rovného povrchu. Vďaka porovnaniu s ostatnými "ostrovmi" dokázali vypočítať, kde pod povrchom sa základne ich svahov stretávajú. Zistili, že základne sú zhruba kilometer pod povrchom roviny. Toto je podľa vedcov jeden z hlavných dôkazov nesprávnosti teórie celoplošnej vulkanickej činnosti, pri ktorej mala láva pokrývať povrch planéty v hrúbke od jedného do troch kilometrov. Podľa vedcov sú ostrovy pozostatkom pôvodného terénu, pričom roviny vznikli podstatne neskôr. Presne tento predpoklad je kľúčový pre teóriu viacnásobnej zmeny povrchu v istých oblastiach, pričom väčšina planéty zostala nedotknutá.

Na základe novej teórie vedci určili vek povrchu Venuše na viac ako jednu miliardu rokov. Ak by sa ukázala správna, nové misie ku planéte by objavili podstatne viac o histórii celej planéty, než sa doposiaľ predpokladalo. "Malo by to obrovský význam, pretože povrch Venuše môže v sebe obsahovať extrémne dlhý záznam o bohatej geologickej minulosti," povedala Hansen pre časopis New Scientist. "To je na tom to zaujímavé. Venuša má pre nás ešte množstvo tajomstiev. Ak niekedy túto planétu napríklad pokrývala voda, prístroje, ktoré by na Venuši pristáli, by mohli nájsť minerály dokazujúce túto skutočnosť," dodala.

SITA,AP