Pôvodné nemecké priezviská v Helcmanovciach časom nahradili rusínske

Helcmanovce 11. júna (TASR) – Stretnúť človeka s nemeckým priezviskom v Helcmanovciach v okrese Gelnica nie je ani dnes ničím výnimočným. Aj keď, väčšina priezvisk sa postupne po tom, ako Nemci z obce odišli, zmenila na rusínske a tie nemecké sa v súčasnosti používajú ako prezývky.


„Naša obec vznikla v roku 1326 a založil ju sám dedičný richtár, alebo šoltýs Kunchman. Niekde sa uvádza Kuncman, čiže vidíme, že to bolo nemecké priezvisko. Bol zo Slavkova a prišiel tu s tými, ktorí tu chceli prísť, lebo to bola neprebádaná oblasť. Pravdepodobne už vtedy vedeli o tom, že sú tu bane,“ vysvetlil pre TASR rodák z obce a bývalý učiteľ dejepisu Juraj Manirný.

Dodnes sa podľa jeho slov zachovali priezviská nemeckého pôvodu, ako napríklad Ganz, čo znamená hus, alebo Seman, čo v preklade znamená námorník, ďalej Haus, Špic, Leitmančík či Kuchta.

Neskôr, v 15. až 16. storočí sa počas valašskej kolonizácie v obci usadili Rusíni. „Postupne sa začali asimilovať s nemeckým obyvateľstvom. Začali sa medzi sebou sobášiť a povedal by som, ten rusínsky živel začal nenásilne prenikať do obce a mal prevahu nad nemeckým obyvateľstvom,“ povedal Manirný.

„V obci máme dodnes rusínske priezviská, ako napríklad Trojan, Hulič, Pisko, tých je tu veľmi veľa, ďalej Slovinský, Zmij, Ondík, Petričko, Kuruc, Hudák, Pjatnica či Pavúk. Na niektorých je vidieť, že sú rusínske. Napríklad Zmij v rusínčine alebo aj v ukrajinčine znamená had, ďalej Pjatnica od slova 'pjať' – v rusínskom jazyku číslovka päť, alebo u nás sa päta volá 'pjata'. Pisko je zase odvodené od slova pysk,“ vysvetlil Manirný.

„Vzácny dokument, ktorý sa zachoval a sú v ňom uvedené viaceré priezviská, je Confirmacio – Helcmanóc z 27. novembra 1771. Pojednáva o helcmanovskom urbári, zemepánovi obce, rozlohe, využívaní pôdy, robotných dávkach a poddanských povinnostiach a podobne. Listina uvádzaná aj ako Contractus bola vyhotovená v latinskom a maďarskom jazyku. Podpísaná je jej autormi Františkom Xaverom Mariassym z Markušoviec a Jánom Hadbavným. Ďalej je na nej podpis Antona Csakyho, zemepána obce, ako aj podpisy prísažných obyvateľov. Medzi nimi sú Petrus Hudak, Macko Hricz, Matov Onder, Petro Langoss, Jacob Volcsek a Misko Kurucz. Doposiaľ sa zachovali rusínske priezviská Hudák a Kuruc,“ skonštatoval Manirný.

Ako ďalej povedal, na jednej strane niektoré nemecké a rusínske priezviská v obci zanikli, ďalšie sa zase zmenili. „Napríklad v historických záznamoch je uvedený Janko Hlukchancik, dodnes máme Hlucháň, alebo napríklad nemecké priezvisko Rabecsak. Zaujímavé je, že to priezvisko sa u nás už dávno nevyskytuje, ale hore na kopci sa nachádza lúka 'rebečačka',“ doplnil Manirný.

V Helcmanovciach žijú i ľudia, ktorých priezviská vznikli podľa toho, aké krstné meno mal ich predok. „Napríklad Matov, je odvodené od Matejov, či Miklošov od Mikuláša,“ povedal Manirný.

Celkovo je podľa neho v obci dnes už viac rusínskych priezvisk ako nemeckých. Tých je už len asi približne desať. „Skôr sa zachovali ako prezývky. „Napríklad máme Ferenca, ktorého volajú Kundrát, každý si myslí, že sa tak volá. Rovnako Ferenca nazývajú Rincvaj, Ligoš, alebo Pašuchár. Samotná prezývka Rincvaj mohla vzniknúť z toho, že zimná bryndza sa volala 'rincka'. V obecnej kronike som našiel, že v 30. rokoch tu bol početný spolok slovenskej ligy a jej členov volali ligoši, tak z toho zase vznikla prezývka Ligoš,“ povedal Manirný s tým, že nositeľov priezviska Drajna, čo je odvodené z nemeckej číslovky drei – tri, prezývali aj Drajfus. „Tak sa u nás volala stolička s troma nohami,“ dodal Manirný.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR