Pouličné lanovky v San Franciscu vozia cestujúcich už takmer 144 rokov

San Francisco 17. júla (TASR) - Severokalifornská metropola San Francisco je oprávnene zaraďovaná medzi najväčšie turistické lákadlá na západnom pobreží Spojených štátov a každoročne privíta milióny návštevníkov z celého sveta. Popri visutom moste Golden Gate Bridge či bývalom väzení Alcatraz patria k neodmysliteľným symbolom tohto veľkomesta pouličné lanové dráhy, ktoré slúžia cestujúcim s kratšou prestávkou už od augusta 1873.


Svetoznáme "cable cars", ktoré zdolávajú strmé ulice v centre San Francisca, sú pozostatkom z pomerne krátkej epochy v dejinách USA, keď potrebám dopravy v rozrastajúcich sa mestách prestávali vyhovovať vozidlá ťahané koňmi, technický pokrok však ešte nedospel k zavedeniu električiek a automobily boli len v štádiu prvých pokusov.

Koľajové dráhy vybudované na uliciach s nerovným a často i nespevneným povrchom priniesli zvýšenie pohodlia cestujúcich, ako aj prepravnej kapacity, keďže kone vďaka hladkej jazde po koľajniciach utiahli ťažšie vozne, rýchlosť však zostávala na pôvodnej úrovni.

Neskoršie sa objavovali snahy nahradiť zvieratá ťažkopádnymi parnými rušňami, čo viedlo k myšlienke umiestniť parný pohon mimo samotných vozidiel, na ktoré je možné pohyb prenášať pomocou lán uložených v žľaboch pozdĺž jednotlivých tratí.

V záverečných desaťročiach 19. storočia začali pouličné lanovky premávať v mnohých amerických mestách, v iných častiach sveta sa však tento spôsob dopravy osôb uplatnil iba výnimočne. Okrem kopcovitého San Francisca lanovky načas ovládli aj ulice New Yorku, Chicaga či Cincinnati.

Prvá úspešná linka bola uvedená do prevádzky práve v San Franciscu, ktoré zhodou okolností zostalo i posledným mestom s "cable cars" po tom, ako sa s nimi v roku 1940 rozlúčili obyvatelia Seattlu.

Z pôvodnej rozsiahlej siete pouličných lanoviek v San Franciscu sa zachovali tri linky obsluhujúce Powellovu, Masonovu, Hydovu a Kalifornskú ulicu. V súčasnosti jediná poháňacia stanica, ktorej súčasťou je aj vozovňa a múzeum, sa nachádza na Masonovej ulici v štvrti Nob Hill. Výrazná tehlová budova na seba upozorňuje okrem iného aj veľkým komínom, hoci parné stroje boli už dávno nahradené elektromotormi. Celý dopravný systém je zapísaný v americkom Národnom registri historických miest (NRHP) a býva označovaný za jedinú "pohyblivú" národnú pamiatku v Spojených štátoch.

Všetky tri linky dokopy prepravia denne približne 20.000 ľudí, prevažne turistov, ktorí neľutujú ani dlhšie čakanie na zastávkach, aby mohli zažiť jedinečný pocit z jazdy rýchlosťou 15 kilometrov za hodinu v čiastočne otvorenom vozni a obdivovať prácu tzv. "gripmana". Takto je tradične označovaný vodič ovládajúci pákou kliešťový mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa bezmotorové vozidlo podľa potreby pripája k trvalo bežiacemu lanu v žľabe medzi koľajnicami. S výnimkou sprístupnenej časti poháňacej stanice však zostáva samotné lano skryté pred očami verejnosti a viditeľná je len úzka štrbina v páse vozovky medzi koľajnicami.

Umenie "gripmana" spočíva v citlivom ovládaní mechanizmu tak, aby sa vozeň plynulo rozbiehal, až kým nedosiahne konštantnú rýchlosť lana, ako aj v kombinovaní dvoch druhov bŕzd, zaručujúcich bezpečné zastavenie na prudkých svahoch.

Vodič lanovky musí popri tom sledovať rušnú premávku a "prebíjať si cestu" zvonením. Okrem prenikavého zvuku zvonca cestujúcich často zaujme aj typická vôňa, keďže pri brzdení dochádza k páleniu hranolov z jedľového dreva.

Súčasná cena jednotlivej jazdy lanovkou je sedem dolárov (6,20 €); prehliadka múzea v priestoroch poháňacej stanice je zdarma.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR