Potrebujeme environmentálnu krízu?

BRATISLAVA 18. mája (WN/PR) - „V roku 2007 sme zažili kybernetický útok na Estónsko a pochopili sme čo je to kybernetická bezpečnosť. Začiatkom roku 2009 sme na Slovensku tiež pocítili, čo si môžeme predstaviť pod pojmom bezpečnosť energetická. Budeme však potrebovať i environmentálnu krízu?,“ reagoval na tému tretej konferencie z cyklu National Security Table Michal Kovács, viceprezident Euroatlantického centra.


Konferencia pod názvom „Environmentálna bezpečnosť Slovenskej republiky“ poskytla fórum pre výmenu názorov k téme environmentálnych výziev a rizík. Podujatie sa konalo v bratislavskom Zichyho paláci za účasti odborníkov z akademickej a politickej sféry ako aj zástupcov súkromného sektora.

Väčšina odborníkov sa zhoduje, že v diskusii o životnom prostredí a environmentálnej politike hrá kritickú úlohu energetika. Napriek faktu, že energetická náročnosť Slovenskej republiky klesá a zároveň energetická účinnosť stúpa, „Slovensko stále patrí k energeticky najnáročnejším ekonomikám v rámci EÚ“. Podľa slov panelistky konferencie, Jiřiny Repaskej, riaditeľky sekcie marketingu divízie obchodu s plynom SPP, je však naša pozícia v rebríčku čiastočne podmienená i energetickou náročnosťou sektoru služieb a priemyslu. Repaská v diskusii o environmentálnych dopadoch popri potrebe zvyšovať energetickú efektívnosť SR tiež pripomenula výhody plynúce z kombinovaného využívania obnoviteľných a neobnoviteľných zdrojov.

Mária Kadrliaková, komunikačná tajomníčka Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, predstavila reakcie EÚ na klimatické zmeny a bezpečnosť. Zdôraznila, že zmena klímy, ktorá je relatívne novou no jednou z najväčších výziev pre dnešnú spoločnosť, „sa v posledných rokoch presunula z environmentálnej agendy do agendy medzinárodnej bezpečnosti“.

Export environmentálnych rizík má za následok vplyv na hospodárstvo a koniec koncov aj vplyv na národnú bezpečnosť. Ako príklad uviedla Kadrliaková dopad extrémnych horúčav z roku 2003 na hospodárstvo európskych krajín. V dôsledku sucha a požiarov v Európe došlo k „hospodárskej strate v odvetví poľnohospodárstva, chovu dobytka a lesného hospodárstva vo výške 10 miliárd EUR. Poukázala tiež na výzvu predstavujúcu nejasná budúcnosť 20 miliónov obyvateľov Bangladéša, ktorým v dôsledku zvyšovania hladiny oceánov do roku 2050 zmizne jedna tretina krajiny pod hladinu mora. Imigračné otázky spojené s osudom nie len týchto ľudí by sa preto mali stať predmetom aj našich úvah, pripomenulo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.

Európska únia zareagovala na výzvy spojené s klimatickými zmenami prijatím balíka opatrení s názvom 20-20-20. Tieto opatrenia majú všeobecnú ambíciu znížiť objem emisií skleníkových plynov o 20%, znížiť spotrebu energii o 20% a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na energii o 20% do roku 2020. Efektivita implementácie tohto balíka však ostáva v zodpovednosti jednotlivých členských krajín. Bude preto zaujímavé sledovať ako sa vládny, mimovládny a súkromný sektor v SR postaví k zdieľanej zodpovednosti a napĺňaniu vytýčených cieľov.

Jednotlivé konferencie z cyklu NST predstavujú odborné fórum pre diskusiu o sekuritizácii jednotlivých odvetví, zadefinovanie nových bezpečnostných výziev a hľadanie spoločného národného konsenzu v kruhu domácej i zahraničnej bezpečnostnej komunity v otázkach efektívneho fungovania bezpečnostného systému SR. Dôraz je pritom kladený najmä na kritickú diskusiu o nových výzvach akými sú bezpečnosť informácií, energetická bezpečnosť, environmentálna bezpečnosť, ale i nelegálna migrácia a iné.

Cyklus konferencií NST III je organizovaný v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v SR a Ekonomickou univerzitou v Bratislave za finančnej podpory Sekcie verejnej diplomacie NATO.

Kontakt:
Lucia Weinbergerová
Public Relations Director
Euro-Atlantic Center
e-mail: lucia.weinbergerova@eac.sk