Potravinári chcú viac slovenských výrobkov v obchodoch

BRATISLAVA 12. apríla (WEBNOVINY) - Od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 prišlo o prácu v poľnohospodárstve a potravinárstve viac ako 30 tis. ľudí a ďalších 100 tis. v pridružených odvetviach.


Jedným z dôvodov je podľa Potravinárskej komory Slovenska (PKS) dlhodobé zhoršovanie podnikateľského prostredia pre potravinárov, ako aj administratívne prekážky a prísna národná regulácia, ktorá obmedzuje iba slovenských výrobcov.

"Pre dovážané potraviny nie je záväzná, takže nižšími nárokmi na kvalitu fakticky zvýhodňuje dovozcov pred domácimi producentmi a znižuje konkurencieschopnosť slovenského potravinárskeho priemyslu," konštatuje PKS vo vyhlásení po štvrtkovom valnom zhromaždení.

Nová vláda by sa preto podľa komory mala zamerať na zvýšenie podielu slovenských potravín na pultoch domácich predajní, ako aj na podporu slovenských potravinárov a poľnohospodárov, čím by prispela k zníženiu nezamestnanosti aj v odľahlých regiónoch. Komora taktiež privítala vymenovanie nového ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka.

"Považujeme za výhodu, že nepôsobil v poľnohospodárskom prostredí, preto z jeho strany očakávame vyvážený prístup k záujmom farmárov aj potravinárov," uviedol novozvolený prezident PKS Daniel Poturnay.

Potravinári taktiež rezolútne odmietajú diskriminačný návrh Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorý pokračuje v diskriminácii slovenských farmárov v porovnaní so starými členskými štátmi EÚ. Ficovej vláde PKS navrhuje, aby vytvorila tím zložený zo zástupcov vládnych a mimovládnych organizácií, ktorého náplňou bude výmena informácií na pravidelných stretnutiach o dosiahnutých výsledkoch rokovaní a prijímanie cieľov a stratégie pre ďalšie rokovania.

Komora taktiež odmieta úvahy o zdaňovaní takzvaných nezdravých potravín. "V krajinách, kde bola zavedená akákoľvek forma selektívneho zdaňovania potravín, sa nepreukázal pozitívny vplyv na zdravotný stav obyvateľstva," myslí si Poturnay.

Dane na potraviny majú navyše podľa neho výrazný protisociálny dopad, pretože sa najviac dotýkajú skupín obyvateľov s nízkym príjmom. Pripomína pritom, že terajšia 20-percentná sadzba dane na potraviny patrí k najvyšším v celej EÚ.