Potenciál priemyslu turizmu Slovenska a podmienky štartu jeho rozvoja

BRATISLAVA 12. marca (WN/PR) - Niekoľko slov k problematike priemyslu turizmu Slovenska po konferencii Potenciál priemyslu turizmu Slovenska a podmienky štartu jeho rozvoja , uskutočnenej v Bratislave dňa 27.02.2009:


Priemysel turizmu Slovenska je jediné odvetvie hospodárstva Slovenska, pre ktoré má Slovensko vlastnú surovinovú základňu. Ide o rezort s nízkou investičnou a energetickou náročnosťou, ktorého rozvoj pozitívne ovplyvňuje vzhľad krajiny i myslenie a správanie sa ľudí, a prispieva k optimalizácii reštrukturalizácie v končiacom sa období transformácie hospodárstva Slovenska. Priemysel turizmu Slovenska má pri splnení nevyhnutných podmienok dobré predpoklady pre svoj rozvoj, a pri vhodne zvolenej koncepcii a orientácii v kontexte silver economy, je dopad negatív vyplývajúcich z hospodárskych kríz v tomto významnom segmente trhu rezortu priemyslu turizmu takmer zanedbateľný.

Aj toto bolo zvýraznené na odbornej konferencii, uskutočnenej v Bratislave dňa 27.02.2009 , organizovanej ARCR s názvom " Potenciál priemyslu turizmu Slovenska a podmienky štartu jeho rozvoja" ( politika, ekonomika, produkt, organizácia).
Na konferencii sa aktívne zúčastnili:
Ing. Antonín Franke, CSc., Vedoucí Výzkumného centra VŠH, Praha
h.doc. RNDr. Viliam Pálenik, PhD., predseda vedeckej rady, Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied
Prof. Ing. Arch. Štefan Šlachta PhD.
Doc. Ing. Piteková Jana, PhD. , vysokoškolský učiteľ , EF UMB Banská Bystrica-IMS Poprad
Mgr. Richard Ďurana, Ph.D. , Riaditeľ INESS - Institute of Economic and Social Studies
Mgr. Ľubomír Falťan, CSc.,vedecký sekretár Slovenskej akadémie vied
doc. Mgr. Ján Bunčák, CSc., vedúci katedry sociológie, Filozofická fakulta UK v Bratislave
Doc.Ing. G.M. Timčák PhD., Ústav geoturizmu FBERG TU Košice
Ing. Jozef Čajko, podnikateľ v CR, manager
Ing.arch. Igor Petro, autorizovaný architekt, r.č. 1050 AA Ateliér Olympia, s r.o.
Ing. Tomáš Vančura, environmentalista
Ing. Miroslav Herchl, predseda Klubu slovenských turistov
Zdeněk Pšenica, předseda Folklórního združení Českej republiky , Praha
Ján Mičovský, LESY Slovenskej republiky, š.p., Banská Bystrica, špecialista komunikačného odboru
Ing.Peter Boncsek – konateľ, riaditeľ Letného termál.kúpaliska Patince a konateľ spol. PATRESORT, s.r.o. Patince
Ing. Zoltán Tamášek , špecialista na biologickú ochranu
Ing. Peter Čisárik, VŠ učiteľ, Fakulta verejnej správy, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach

Napriek samozrejmým prednostiam je turizmus ako odvetvie hospodárstva Slovenska už 16. rok v kríze a ignorované všetkými doterajšími vládami a politickými predstaviteľmi Slovenska. Je smutné konštatovanie, že sme namiesto snahy o poriadok prikročili po 1.1.1993 k ďalšej etape devastácie . Všetky vlády na Slovensku po rozpade Československa nepresadzovali štart rozvoja cestovného ruchu, a tým otvorili priestor, resp. tým prispievali k devastácii prostredia potrebného pre štart rozvoja cestovného ruchu krajiny. Výkonná moc naďalej v tomto smere nekoná aj napriek zjavnej výhodnosti možného zamerania hospodárstva Slovenska na tento priemysel. Výsledkom niektorých aktivít štátu súvisiacimi s nesystémovým prerozdeľovaním zdrojov pre oblasť turizmu, môže dochádzať viac k škodám ako k úžitku, skôr k devastácii prostredia, ako k jeho konsolidácii a zlepšovaniu. Katastrofálnu situáciu v rezorte CR dokresľuje nečinnosť verejnoprávnych médií, ktoré sa významne podieľajú na stave marazmu, v akom sa CR Slovenska dnes nachádza.

Dôvodom pre vzťah a postoje k priemyslu turizmu politikov, ministrov a vládnych úradníkov rezortov participujúcich na multirezorte priemyslu turizmu a samosprávy, môže byť tiež fakt, že kompetentní politici a vládni úradníci nevedia čo priemysel turizmu predstavuje, a nemajú zodpovedajúce znalosti o význame priemyslu turizmu, potenciáli Slovenska, o cestách vytvárania predpokladov ani nehovoriac. Nie je podstatné, či ide výlučne o neznalosť, alebo iba o nedbalosť kompetentných či iná motivácia, dôsledkom je, že na to dopláca každý občan tejto krajiny, každý podnikateľ či nepodnikateľ , a je to vrcholne nezodpovedné .

V snahe pomôcť vláde SR, politikom Slovenska a samospráve, bola na oboznámenie kompetentných s problematikou priemyslu turizmu Slovenska pripravovaná a uskutočnená konferencia: "Potenciál priemyslu turizmu Slovenska a podmienky štartu jeho rozvoja" (politika, ekonomika, produkt, organizácia). Organizátorom konferencie šlo predovšetkým o predstavenie odvetvia Priemyslu turizmu (cestovného ruchu) pozvaným politickým, štátnym a samosprávnym hosťom ako strategicky mimoriadne dôležitého rezortu pre Slovensko. Mottom konferencie bolo operatívne vysvetliť, zdôvodniť a zvýrazniť nevyhnutnosť bezodkladného zaradenia priemyslu turizmu medzi priority vlády SR a začatie vytvárania predpokladov pre štart rozvoja turizmu Slovenska systémovým spôsobom

Konferencia potvrdila pretrvávajúcu roztrieštenosť a nesystémovosť v rezorte priemyslu turizmu Slovenska. Štát si neplní svoju nezastupiteľnú funkciu v oblasti organizácie a usmerňovania cestovného ruchu krajiny, a nevhodnými ad hoc zásahmi nielenže nevytvára podmienky pre rozvoj CR , ale naopak znemožňuje rozvoj CR. Nezabezpečením predpokladov pre štart rozvoja cestovného ruchu Slovenska je znemožňovaný rozvoj podnikateľských aktivít v turizme, nemožnosť štartu rozvoja jedného z potenciálne najsilnejších exportných artiklov Slovenska, sťaženie tvorby nových pracovných miest, nečitateľnosť vynakladania investovania do priemyslu turizmu (satelitný účet iba v štádiu provizória), a z toho vyplýva rada ďalších negatív pre túto krajinu.

Práve z uvedených dôvodov boli ako hostia konferencie pozvaní ministri vlády SR rezortov s najbližším vzťahom k rezortu CR (MH SR, MZV SR, MŠ SR, MK SR, MŽP SR, MV SR, MP SR, MV RR SR a MF SR), predsedovia politických strán koalície a opozície (3+3), GR SACR, GR SARIO, župani samosprávnych krajov SR, predseda ZMOS, predseda ÚMS. Konferencie sa z pozvaných hostí s výnimkou GR SACR, zástupcov MH SR , politickej strany KDH, ZMOS, ÚMS, SACKA a NSK, nezúčastnil žiaden ďalší zástupca kompetentných rezortov multirezortu priemyslu turizmu, a väčšina z nich výslovne igorovala pozvanie , čím prejavila nezáujem o problematiku. Ignorancia a ich nezáujem bol prejavený aj napriek faktu, že od 1.1.1993 sú potrebné a nevyhnutné aktivity pre možný štart priemyslu turizmu na Slovensku de facto zastavené vo všetkých rezortoch , ktoré majú byť súčasťou systému. I keď ide súčasne o mimoriadne dôležitú politickú tému, bolo pozvanie na konferenciu ignorované väčšinou zástupcov politických strán a podobne aj VÚC.

Štart priemyslu turizmu je gigantickou úlohou, avšak splniteľnou. Významným nástrojom môžu byť popri hlavných opatreniach tiež fondy EÚ. Štát dodnes v tejto oblasti nepodporuje zodpovedajúcim spôsobom logicky prioritné a potrebné aktivity pre rozvoj cestovného ruchu, ale o.i. prerozdeľuje prostriedky z grantov EÚ a štátneho rozpočtu častokrát s negatívnymi dopadmi nielen pre cestovný ruch, ale tiež pre prostredie krajiny vôbec. Keďže v nasledujúcom období máme ešte možnosť pripraviť programy s výzvami na aktivity, potrebné pre rozvoj turizmu , šancu máme. Do akej miery ju využijeme, závisí paradoxne ani nie tak od poskytovateľov služieb priemyslu turizmu a všetkých zainteresovaných v cestovnom ruchu Slovenska , ale od štátnych úradníkov a rôznych politikov, ktorí namiesto podnikateľov - poskytovateľov služieb v turizme, samospráv a tretieho sektora , o rozdeľovaní zdrojov na Slovensku rozhodujú, a to častokrát bez ohľadu na potreby rozvoja turizmu, bez ohľadu na názory odborníkov , a bez ohľadu na výhody , ktoré rozvoj priemyslu turizmu môže priniesť pre obyvateľstvo celej krajiny.

Konferencia bola veľmi úspešná, formulovala podmienky a vybrané cesty, za ktorých môžu byť vytvorené predpoklady pre štart rozvoja cestovného ruchu Slovenska. Na konferencii bolo o.i. poukázané na skutočnosť , že predpoklady pre štart priemyslu turizmu aj s ohľadom na bohaté tradície Slovenska v cestovnom ruchu hlavne v predvojnovom období by mohli byť na Slovensku vytvárané v krátkej dobe. Tak, ako štát pripravoval podmienky pre rozvoj cestovného ruchu Československa už po jeho vzniku v r. 1918, mohol a mal štát urobiť aj v nedávnej minulosti, nadviazať na tradíciu Československa a Slovenska z prvej polovice 20.storočia a zabezpečiť vytvorenie systémových predpokladov pre štart jeho rozvoja zákonom o turizme. Na Slovensku do dnešného dňa k tomu neprišlo, a žiaľ naopak, štát nielenže nevytváral podmienky, ale nekonaním, resp. neadekvátnym konaním je zodpovedný v rozhodujúcej miere za devastáciu prostredia pre rozvoj cestovného ruchu Slovenska v celej šírke.

Tým , že si štát neplnil a neplní svoju nezastupiteľnú úlohu pri vytváraní systémového rámca organizácie turizmu na Slovensku, nevytváraním predpokladov pre rozvoj cestovného ruchu/priemyslu turizmu a ponechaním priemyslu turizmu už druhé desaťročie bezprizorným a v živelnom prostredí, trpí celá rada nadväzujúcich subjektov participujúcich na aktivitách turizmu, počínajúc podnikateľmi a samosprávou v malej obci a končiac SACR a obmedzuje priestor pre podnikateľské aktivity v CR. (Anonymný) štát je plne zodpovedný za šestnásť rokov devastácie prostredia krajiny, a znemožňovanie tvorby podmienok štartu priemyslu turizmu Slovenska, a z nepochopiteľných dôvodov neguje názory a odporúčania odborníkov oblasti turizmu, návštevníkov krajiny zo zahraničia i tuzemska.

ARCR zabezpečí zverejnenie príspevkov aktívnych účastníkov konferencie Potenciál priemyslu turizmu Slovenska a podmienky štartu jeho rozvoja , a tieto zverejní na stránke www.arcr.eu. ARCR súčasne pripravuje ďalšie kroky v snahe naďalej pomáhať, a s cieľom vysvetliť politickej a vládnej moci tejto krajiny, čo je to priemysel turizmu, aké sú prínosy z rozvoja cestovného ruchu/turizmu, a čo treba urobiť pre jeho bezodkladný štart na Slovensku. Na tento účel je ARCR taktiež pripravená zorganizovať pre politikov a vládnych úradníkov i samosprávu aj ďalšiu konferenciu.

Ing. Jozef Čajko
Predseda výkonného výboru Asociácie podpory rozvoja cestovného ruchu Slovenska (ARCR)
predseda@arcr.eu
www.arcr.eu