Posvietili si na storočný prípad vraždy, DNA dokázala nevinu

BRATISLAVA 19. októbra (WEBNOVINY) - Meno Hawleyho Crippena bolo v Anglicku takmer storočie synonymom pre vraha. Lekára pôvodom z amerického štátu Michigan popravili v novembri 1910 za vraždu otrávením a rozštvrtenie manželky. Crippena zatkli na úteku spolu s jeho milenkou keď sa snažili utiecť z krajiny krížom cez Atlantický oceán. Vyšetrovatelia zo Scotland Yardu postavili obžalobu na ľudskom tkanive, ktoré našli pod schodmi v pivnici londýnskeho domu páru. Patológ, ktorý sa počas súdu posadil na lavicu svedkov identifikoval podľa neho jazvu na bruchu, zhodnú s lekárskymi záznamami Cory Crippen. Porota verdikt vyhlásila za rekordných 27 minút a Hawleyho Crippena, ktorý sa narodil v Coldwater neďaleko Detroitu, odsúdila. Na svojej nevine pritom trval celých desať mesiacov, kým ho neobesili. Tvrdil, že jeho manželka utiekla s iným mužom. V súčasnosti sa prípad rozhodli znovu otvoriť niektorí michiganskí výskumníci, ktorí na základe DNA zistili, že tkanivo nebolo jej. "Koho tkanivo je pod schodmi? To je už iný prípad a iné vyšetrovanie. Dôležité však je, že Hawleyho Crippena obesili omylom," uviedol John Trestrail III, klinický a forensný toxikológ z Grand Rapids. Výkonný riaditeľ Regionálneho centra pre otravy, pod Detskou nemocnicou DeVos tvrdí, že prípad ho fascinoval viac ako 30 rokov. Vždy mu pripadalo nelogické, prečo Crippen svoju údajnú obeť rozštvrtil. Ako uviedol, vrahovia, ktorí svoje obete otrávia, chcú, aby ich smrť vyzerala čo najprirodzenejšie. Spolu so šéfom laboratória forensnej biológie pod Michiganskou štátnou univerzitou Davidom Foranom a Beth Wills, genealogičkou z mesta Ionia pred niekoľkými rokmi spojili svoje sily, aby nepresvedčivý dôkaz vyvrátili. Na to, aby Foran mohol začať pracovať, potreboval získať vzorku DNA z obete. Kráľovské londýnske nemocničné archívy a múzeum súhlasili s tým, že mu ju pošlú.

V laboratóriu neskôr vyvinuli metódy na extrahovanie a izolovanie mitochondrickej DNA - genetického odtlačku prstu, ktorý sa vo vajíčku prenáša z matky na dcéru. Oproti klasickej vzorke získavanej z jadra buniek je podľa neho tá mitochondrická omnoho stabilnejšia a ľahšie sa získava. "Podarilo sa nám nájsť žijúcich príbuzných Cory Crippen, analyzovať ich DNA a porovnať ich s pôvodným tkanivom," uviedol Foran. Vystopovanie vhodného príbuzného bolo úlohou Wills, amatérskej genealogičky, posadnutú prípadom. Väčšinu svojho voľného času, počas posledných šiestich rokov strávila hľadaním v záznamoch zo sčítania obyvateľstva, krstov, mikrofilmoch a na matrike. Cora Crippen nemala pred zatknutím manžela žiadne deti. Wills sa teda sústredila na potomkov jej matky. Podarilo sa jej nájsť tri pranetere. Keď im Foran odobral DNA, prišli na tragický omyl, ktorý trval takmer sto rokov.

"Vzrušujúce bolo, keď sme sa s ňou (jednou z praneterí) mohli konečne rozprávať. Pamätala si toho pomerne veľa: 'Spomínam si. Môj otec rozprával o strýkovi, ktorý zabil svoju manželku v Londýne'. Takéto spomienky sú oveľa cennejšie než ktorýkoľvek kus papiera, k akému sa dokážem dostať," prezradila Wills. Dnes Foran, spolu so zvyškom tímu, dúfajú, že sa im podarí zistiť, komu skutočne tkanivo patrilo. Ich hľadanie obmedzuje akurát technológia. Aspoň zatiaľ.

SITA/AP