Posväteným jedlám na Veľkonočnú nedeľu sa pripisovali magické účinky

Bratislava 5. apríla (TASR) - Hoci na Bielu sobotu sa pre väčšinu kresťanov pôst končí, v minulosti väčšina rodín čakala až do Veľkonočnej nedele, aby mohli konzumovať posvätené jedlá. Tie šla gazdiná najprv posvätiť na rannú omšu. "Takýmto jedlám sa pripisovali magické účinky, preto sa časť z nich dala dobytku, aby sa mu dobre darilo. Škrupinky z vajíčka a časť odrobiniek z chleba sa primiešali do osiva, alebo sa zaorali pri prvej jarnej orbe," priblížila pre TASR etnologička Katarína Nádaská.


Na Veľkonočnú nedeľu sa pripravovali bohatšie raňajky. Na stole nesmeli podľa etnologičky chýbať vajíčka, koláče, šunka, chren, chlieb i biela káva. "Jedlá z vajec sa konzumovali, pretože vajíčko bolo symbolom nového života, plodnosti a bolo preto žiaduce, aby sa na jar prebudili nové sily, nielen v prírode, ale i v ľuďoch," vysvetlila. Z vajec si ľudia pripravovali napríklad praženice so žihľavovými lístkami, pankúchy, plniny, baby či kombináciou vajec a údeného mäsa a žemlí stratené kura.

Veľkonočný obed bol už aj v minulosti podľa Nádaskej veľmi sýty. Podávala sa zvyčajne slepačia polievka a pečené mäso. Obed bol obohatený aj koláčmi a vínom. "Z posvätených jedál mal jesť každý člen rodiny, pričom sa dbalo, aby ani omrvinka nepadla na zem," povedala etnologička. Na západnom Slovensku patrilo medzi tradičné veľkonočné jedlá teľacie alebo bravčové mäso. Časté bolo aj jahňacie či kozľacie mäso, a to plnené plnkou zo žemlí, vajec, mlieka a častí vnútorností. "Nesmeli chýbať ani vajíčka uvarené natvrdo, šunka, plnené sliepky alebo kurčatá, veľkonočná baba, soľ, chlieb a koláče z kysnutého cesta, nazývané calty," uviedla Nádaská. Na stole nechýbali ani špeciality ako makové alebo orechové rožteky či veľkonočný baranček z piškótového cesta.


Na Veľkú noc sa piekla aj jablková štrúdľa s makom, čerešňami či tvarohová s hrozienkami. "Koláče boli v minulosti naozaj len sviatočným jedlom a Veľká noc bola príležitosťou, keď sa piekli – boli to zavináky plnené makom, orechmi a tvarohom," vysvetlila etnologička. V obciach Jastrabá a Ihráč sa ľudia podľa nej kedysi ponáhľali na Veľkonočnú nedeľu z kostola domov, lebo verili, že ten, kto bude prvý doma, bude aj prvý hotový s robotou počas roka. Na hornej Nitre zas bola tradícia pečenia veľkej pletenej žemle. Poobede chodili ľudia do poľa, tam žemľu pováľali po raži, aby tak narástli také klasy, aká veľká je žemľa.

Pre východ Slovenska boli v tento deň typické jedlá ako žolta hrudka, sirek a koláč paska. Ten mal okrúhly tvar, ako symbol nového jarného slnka a života. V slovenských domácnostiach sa zvykli konzumovať mäsové polievky, klobásy, slanina či koláč pečený z trojakej múky. "Piekla sa aj vianočka, buchty, kapustníky, tvarožníky i lekvárniky. Ako nápoje pre sviatočné chvíle slúžili pre dospelých víno alebo pálenka. Deti pili mlieko alebo vodu ochutenú ovocnými, doma vyrábanými šťavami," dodala Nádaská.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR