Posúval sa čas, nezabudnite si prestaviť hodiny

BRATISLAVA 26. októbra (WEBNOVINY) - V noci zo soboty 26. októbra na nedeľu 27. októbra sa menil čas z letného na stredoeurópsky čas.


Slováci si tak pospali o hodinu dlhšie, keďže o 03:00 sa vrátil čas na 02:00.

Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré stanovilo zmeny času až do roku 2016. Na letný čas najbližšie opäť prejdeme 30. marca 2014.

Prechod na zimný čas je príjemnejšia zmena, ako keď sa v marci opäť vracia letný čas a spíme o hodinu menej, hovorí detská psychologička Eva Smiková.

"Väčšina ľudí si takúto zmenu ani nevšimne, sú však aj senzitívnejší ľudia, ktorí už zmeny počasia alebo striedanie dňa a noci viac vnímajú," dopĺňa psychologička.

Im podľa nej nezostáva nič iné, len si postupne na takéto zmeny zvyknúť.

Odporúčame:

Zmeny času spôsobujú problémy i zachraňujú životy

Zmena času môže spôsobiť migrény, nervozitu či depresie

Pomôcť im môže postupné posúvanie hodiny, keď sa uložia na spánok, najskôr o štvrťhodinu, potom o polhodinu. Deťom možno posunúť robenie úloh do skorších hodín, keďže sa skôr stmieva. "Aj senzitívnejší človek by sa mal s takýmito zmenami vyrovnať v priebehu jedného či dvoch týždňov," uviedla Smiková.

Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra.

Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín. So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011. Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.