Posledný klasik / Ernest Zmeták - umelec a zberateľ v SNG

BRATISLAVA 1. marca (WBN/PR) -


POSLEDNÝ KLASIK
Ernest Zmeták – umelec a zberateľ
Kurátori výstavy: Katarína Bajcurová a Július Barczi
Termín: 1. 2. – 5. 6. 2011
Miesto: SNG, Esterházyho palác Bratislava, 2. a 3. poschodie
Usporiadatelia: SNG v spolupráci s Galériou umenia v Nových Zámkoch

Výstava Slovenskej národnej galérie Posledný klasik / Ernest Zmeták – umelec a zberateľ predstavuje tvorbu a činnosť Ernesta Zmetáka (1919 – 2004), ktorý patril k významným osobnostiam slovenského moderného umenia. Projekt je koncipovaný ako dvojvýstava, ambíciou autorov je postihnúť to najcharakteristickejšie, najtypickejšie zo Zmetákovej tvorby, tiež ukázať a dokumentovať jeho bohatú zberateľskú činnosť. Osvetľuje Zmetákov význam v oblasti slovenskej moderny s ohľadom na zmapovanie jeho diel v štátnych a súkromných zbierkach, ako aj kultúrnohistorický význam jeho zberateľstva.

Ernest Zmeták – umelec
Ernest Zmeták (1919 – 2004) patrí k významným postavám slovenského moderného umenia. Narodil sa v Nových Zámkoch, v meste na juhu Slovenska, ktoré bolo okrem iného rodiskom legendy európskej a maďarskej avantgardy, Lajosa Kassaka. Vzdelával sa súkromne v kresliarskom kurze Karola Harmosa v Komárne (1936 – 1937), jeho cesty za štúdiom smerovali najprv do Prahy na Akadémiu výtvarných umení, avšak kvôli politickým udalostiam roku 1938 na štúdium nenastúpil. Odišiel študovať na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti (1938 – 1943), čo bola osudová zhoda okolností, pretože tam stretol maliara prof. Vilmosa Abu-Nováka, predstaviteľa tzv. rímskej školy a európskeho novoklasicizmu, ktorý síce krátko, ale zato významne ovplyvnil jeho videnie sveta. Roku 1943 sa vrátil na Slovensko a po krátkom pobyte v Martine sa usadil v Bratislave. V rokoch 1949 – 1952 pôsobil ako asistent Ľudovíta Fullu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, spoločne s Fullom zo školy odišiel z dôvodu, že sa nechcel podriadiť vtedy presadzovanej metóde socialistického realizmu. Veľa cestoval, nielen po Slovensku (Orava, Gemer, Červený Kameň, Košice...), ale jeho celoživotnou tvorivou láskou sa stalo Taliansko: prvý študijný pobyt absolvoval roku 1947 a odvtedy sa tam v pravidelných intervaloch vracal maľovať, v neskorších rokoch si obľúbil Cefalů na Sicílii. Okrem maliarstva sa venoval grafike, kresbe a monumentálnej tvorbe (mozaika na priečelí Primaciálneho paláca v Bratislave, 1959 etc.). Roku 1958 vystavoval na XXIX. Biennale di Venezia, kde za farebný drevorez Útek do Egypta získal prémiu Istituto internazionale di arte liturgica.
Zmetákovým tvorivým východiskom sa stala úcta k vnútornej zákonitosti vecí, postihnutie konštrukčného, geometrického základu zobrazovaného motívu. Repertoár motívov jeho tvorby nebol široký: krajina, portréty a autoportréty, zátišia, v grafike aj ľudové balady či biblické výjavy. Hľadal v tvare stálosť a zákon: dokázal vniesť napätie a výraz aj do zdanlivo statických vecí a situácií, oživiť ich robustným gestom, pričom hlavný dôraz svojho prejavu postavil na vizualizácii, zjavovaní vnútornej podstaty tvaru. Tvary na ploche „vyhmatával“ priam sochárskym spôsobom, „vytesával“ skratkovitým a pritom maliarsky a farebne delikátnym výtvarným jazykom. Na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov sa v Zmetákovej tvorbe objavila osobitá črta malebnosti, súvisela s uplatňovaním plošnej a zjednodušujúcej dikcie, ktorá nasycovala jeho maľovanie výraznejším naivizujúcim duchom. Jeho primitivizmus však bol zámerný, premyslený do posledných detailov. V neskorom diele sa čoraz evidentnejšou stávala citová zainteresovanosť pretavená do nostalgického, melancholického lyrizmu, poetizácie skutočnosti. Taktiež farebné videnie prešlo v jeho tvorbe viacerými zmenami, od tmavých, sonórnych farieb s lokálnymi tónmi, od snahy postihnúť reálny kolorit javov a vecí, cez jeho plnofarebné až rozkošnícke rozžiarenie k akémusi vnútornému, transcendentálnemu presvetleniu.

Viac informácií na: www.sng.sk