Posledného veterána prvej svetovej vojny pochovali

Foto: SITA/APBRATISLAVA 20. mája (WEBNOVINY) - Brita Claudea Choulesa, posledného bojujúceho veterána prvej svetovej vojny, pochovali dnes v Austrálii počas smútočného obradu za prítomnosti predstaviteľov vojenského námorníctva. Nevidiaci a takmer úplne nepočujúci Choules, prezývaný Chuckles (v preklade Chichotavý), zomrel pred dvoma týždňami vo svojom dome v Perthe. Mal 110 rokov. Na jeho pohreb v kostole St John's Church vo Fremantle prišlo okolo 250 smútiacich, medzi ktorými bol aj austrálsky minister obrany Stephen Smith.


Počas obradu jeho syn Adrian Choules uviedol, že jeho otec bol "milujúcim rodičom a žil veľmi dlhý a prekrásny život". "Teraz patrí zvyšku sveta," povedal. "Posledný raz, keď som hovoril na pohrebe, bol som veľmi smutný," uviedol Choules mladší. "Ale dnes to je iné... dnes je to oslava," dodal.

Choules sa narodil 3. marca 1901 v anglickom mestečku Pershore ako jedno zo siedmich detí. Keď mal päť rokov, ich matka rodinu opustila. Vo svojej autobiografii The Last of the Last (v preklade Posledný z posledných), ktorú vydal ako 108-ročný, spomína na prvé auto, ktoré prešlo ich mestom. Bola to vtedy veľká udalosť pre všetkých obyvateľov. Pamätal si časy, keď balíček cigariet stál jednu penny. Spomínal tiež na surfovanie pri brehoch Južnej Afriky, kde prvýkrát zistil zarážajúcu skutočnosť, že tamojší černosi musia používať iné pláže ako bieli. S vodou bol spätý po celý život - s pravidelným plávaním začal v útlom veku a skončil až vtedy, keď dosiahol vek 100 rokov.

Do britského kráľovského námorníctva narukoval v roku 1916 ako 15-ročný. Nastúpil do služby na loď HMS Revenge, z paluby ktorej sa stal svedkom porážky nemeckej flotily v Scapa Flow počas jednej z najvýznamnejších námorných bitiek konfliktu. Po vojne sa presťahoval do Austrálie, kde v roku 1926 narukoval do tamojšieho námorníctva. Počas druhej svetovej vojny ako torpédový a demolačný dôstojník v meste Fremantle v Západnej Austrálii zneškodnil prvú nemeckú mínu, ktorú vyplavilo more na austrálske územie. V námorníctve zostal aj po vojne a doslúžil v Safety Bay južne od Perthu. V ozbrojených silách odslúžil 41 rokov.

Aj napriek svojej sláve, ktorú získal vďaka svojej službe v ozbrojených silách, bol Choules pacifistom a nebolo mu po vôli nič, čo by glorifikovalo vojnu. Nesúhlasil s oslavami Dňa ANZAC-u (Austrálskych a novozélandských ozbrojených síl) a odmietal sa zúčastňovať na slávnostných pochodoch pri tejto príležitosti. Celý život si zachovával dobré zdravie a bol veľmi aktívny - iba pred pár rokmi skončil s tancovaním. Svoj deň rád začínal ovsenou kašou, ktorú si niekedy ochutil mangom či čokoládou. Neliečil sa na nič, pretože ako pre médiá uviedla jedna z jeho dcér "s ním nič nebolo". Aj napriek strate zraku a sluchu v poslednom období si zachovával dobrú náladu a pozitívny postoj k životu. Ešte v roku 2009 pre televíziu ABC povedal: "Mal som slabý začiatok, ale dobrý koniec." Zvedavcom zvykol prezradiť recept na dlhý život - podľa neho stačí len "neprestať dýchať".

Choules mal dve dcéry, syna, 13 vnúčat, 26 pravnúčat a dve prapravnúčatá.