Posledná noc The Fugees alebo Wyclef Jean baví Bratislavu

Presun termínu vystúpenia na dva dni pred Štedrým večerom však ani zďaleka nebol tým najväčším problémom. Po tomto koncerte si už všetci návštevníci veľkých hudobných podujatí dajú pozor na to, aby do haly prišli aspoň dve hodiny vopred, minimálne tie dve stovky fanúšikov, ktoré vo štvrtok večer bezmocne stáli pred zatvorenými dverami pol hodiny po ohlásenom začiatku. Letmý pohľad do natrieskanej Incheby prezradil, že sa niekto pokúsil umelo nafúknuť kapacitu haly C predajom nadmerného počtu lístkov.

Jednoznačným favoritom večera bol energiou nabitý Wyclef Jean.

Pre trio Lauryn Hill, Wyclef Jean a Pras Michel znamenal bratislavský koncert záver ich comebackového turné, čo Wyclef počas večera publiku viackrát pripomenul. Vyzeralo to, že ako jedinému z trojice mu to bolo aspoň trochu ľúto, samozrejme, ak prázdny pohľad Lauryn spod červenej baretky a Prasov postoj „mám na háku“ nemali na svedomí iné faktory.
Samotné vystúpenie The Fugees otvoril po pol desiatej mixovaný set známych nefugeeovských skladieb, po ktorom sa na pódiu objavil rapujúci Wyclef. O chvíľu sa k nemu pridal aj Pras a Lauryn Hill v outfite pripomínajúcom všeličo, len nie uznávanú hiphopovú speváčku a skladateľku. „Tučný žúr“ sa mohol začať.
Počas vystúpenia odzneli všetky najväčšie hity, každý člen tria dostal počas bezmála dvaapolhodinovej šou priestor na vlastné skladby. Diváci mohli kývať hlavou pri Prasovom megahite Ghetto Superstar, uznanlivo ochkať nad Wyclefovými gitarovými sólami (za hlavou i jazykom) v reggae verzii skladby 911, kde Mary J. Blige viac ako zručne nahradili tri šarmantné vokalistky. Refrény skladieb z úspešného sólového albumu Miseducation of Lauryn Hill spolu s Lauryn odspievala celá hala. Pochopiteľne nesmel chýbať singel Ready or Not, či prelomový hit Killing Me Softly v skvelom koncertnom predvedení s mnohými odbočkami a vokálnymi exhibíciami.

 

 

Uznávaná hiphopová speváčka Lauryn Hill sa v Bratislave príliš nebavila.

 

 

 

 

Škoda, že celá kapela nebola taká nabudená a komunikatívna ako Wyclef, ktorý sa nebál povyhadzovať otravných fotografov naznačeným kopancom do zadku, prechádzať sa pomedzi ľudí a zabávať ich svojou verziou No Woman No Cry, telefonátom Georgeovi Bushovi s odkazom „Stop the war!“, alebo výzvou na vytvorenie vianočnej atmosféry zasvietenými mobilmi. Ako jediný z kapely sa počas záverečného breakdanceového vystúpenia tanečnej skupiny Street Academy pridal a vystrihol si spolu s tanečníkmi a neskôr aj urastenou vokalistkou zopár freestylov. Koncert kapely Fugees sa mohol pokojne volať koncert Wyclefa a priateľov. Jediným mimohudobným vkladom Prasa bolo efektné hodenie sa do publika, Lauryn sa pre zmenu obmedzila na vetu „You gotta go“ adresovanú fotografom. Odhliadnuc od organizačných zmätkov to však bol koncert rozhodne zábavný a podľa množstva zdvihnutých rúk a hlučných prejavov zjavne neurazil ani početné skupiny mladíkov so šiltovkami a sedom na širokých nohaviciach nebezpečne nízko.

 

Pras Michel. Napriek menšiemu nasadeniu dvoch členov kapely sa koncert vydaril.

 

 

 

 

 

foto Peter Žákovič
Katarína Lednická