POSLANCI ZVOLILI ZVYŠNÝCH 4 KANDIDÁTOV NA ÚSTAVNÝCH SUDCOV

Profil zvoleného kandidáta na post ústavného sudcu Ladislava Duditša

Kandidát na post ústavného sudcu JUDr. Ladislav Duditš je predsedom senátu Krajského súdu v Košiciach. Za kandidáta na ústavného sudcu ho navrhla Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Ladislav Duditš sa narodil 27. marca 1968. Magisterské štúdium absolvoval v rokoch 1986-1990 na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Rigoróznu skúšku zložil na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici v roku 2001.

Svoju odbornú prax začal v rokoch 1991-1993 ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach. Ďalšie obdobie bol sudcom Okresného súdu Košice I. V rokoch 1997-2007 pôsobil ako sudca, neskôr podpredseda Okresného súdu Košice II. Nasledovala stáž sudcu na Ministerstve spravodlivosti, kde bol poverený riadením Sekcie civilného práva. V rokoch 2008-2011 pracoval ako sudca Krajského súdu v Košiciach. Funkciu predsedu senátu Krajského súdu v Košiciach vykonáva od roku 2011.

Medzi jeho ostatné profesionálne aktivity patrila funkcia národného zástupcu Slovenskej republiky v Spoločnom dozornom orgáne EUROJUST (Haag, Holandsko), ktorú vykonával v rokoch 2004-2007. Od roku 2007 bol členom a národným zástupcom SR v Európskej komisii pre efektívnosť súdnictva (CEPEJ, Rada Európy, Štrasburg). V rokoch 2012-2015 bol členom Komisie pre kodifikáciu civilného práva procesného na Ministerstve spravodlivosti SR. Od roku 2016 pôsobí ako ad hoc sudca Európskeho súdu pre ľudské práva.

Ladislav Duditš bol v minulosti aj externým spolupracovníkom na Katedre občianskeho práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach a externým členom pedagogického zboru na Justičnej akadémii SR v Pezinku. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť. Ovláda na odbornej úrovni anglický, francúzsky a ruský jazyk.

Ladislav Duditš sa uchádzal o post ústavného sudcu už v predošlých voľbách. Ako uviedol počas vypočutia na pôde Ústavnoprávneho výboru NR SR, na Ústavnom súde SR by mali byť podľa jeho názoru sudcovia, ktorí majú ďaleko od svojvoľného rozhodovania. Zrušenie Mečiarových amnestií označil za rozhodnutú vec, predpokladá však, že ešte budú debaty o tom, či to bolo ústavne najčistejšie a najideálnejšie riešenie.

Profil zvoleného kandidáta na post ústavného sudcu Libora Duľu

Libora Duľu za kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) navrhla Slovenská advokátska komora (SAK), Právnická fakulta Univerzity Komenského (PF UK) v Bratislave a Daniela Švecová, predsedníčka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR).

Kandidát Libor Duľa sa narodil 21. júla 1966, v rokoch 1984 - 1988 absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (PF UPJŠ) v Košiciach. O rok neskôr, v 1989 zložil rigoróznu skúšku.

Právnickú prax začal ako justičný čakateľ na Krajskom súde v Košiciach, a to od 1. augusta 1988 do 20. januára 1992. Celý ďalší profesijný život pôsobil na súdoch rôzneho stupňa: najskôr ako sudca na Mestskom súde v Košiciach (21. januára 1992 - 31. januára 31. januára 1992), potom ako sudca na Okresnom súde Košice I. (1. februára 1992 - 15. mája 2005), na tom istom súde pôsobil ako predseda grémia (16. mája 2005 - 31. januára 2009), a ako podpredseda (1. februára 2009 - 30. septembra 2009).

V období od 1. októbra 2009 do 30. júna 2010 bol sudcom Krajského súdu v Košiciach. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky (NS SR) v Bratislave pôsobil ako sudca od 1. júla 2010 do 19. marca 2014. V tej istej inštitúcií sa stal predsedom senátu (od 20. marca 2014 do 28. septembra 2015). Predsedom kolégia NS SR bol od 29. septembra 2015 do 29. septembra 2018) a od 30. septembra 2018 pôsobí na tomto poste už v druhom funkčnom období.

Vo svojom motivačnom liste ku kandidatúre na funkciu ÚS SR Libor Duľa, okrem iného, napísal: "Silným morálno-profesijným apelom na kandidatúru je pre mňa výzva zabrániť široko prezentovaným obavám zo zneužitia Ústavného súdu Slovenskej republiky ako nástroja politického vplyvu a boja. Domnievam sa, že celokariérny sudca všeobecného súdnictva s významnou pozíciou v sústave jeho výkonu je dobrou, reálnou, ale zároveň aj navonok prezentovateľnou zárukou, že k takému efektu nedôjde."

Libor Duľa pri predstavení sa Ústavnoprávnemu výboru NR SR počas verejného vypočutia 23. januára 2019 zdôraznil, že trest smrti nemá byť otázkou pomsty. Podčiarkol, že trest smrti sa nepripúšťa a nevidí priestor v blízkej budúcnosti na zmenu. Odpovedal tak na otázku Ľuboša Martináka (Smer-SD) o treste smrti napríklad v prípade viacnásobných vrážd.

Profil zvoleného kandidáta na post ústavného sudcu Petra Melichera

Predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) Petra Melichera navrhla na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková.

Kandidát na sudcu ÚS SR Peter Melicher sa narodil v roku 1965. Právnické vzdelanie nadobudol v rokoch 1990-1996 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PF UK).

Peter Melicher vykonával právnickú prax v rokoch 1996-2000 v komerčnej právnickej kancelárii zameranej na obchodné a správne právo. Od roku 2000 do 2003 bol komerčným právnikom. Od júna 2003 do 31. decembra 2004 bol sudcom Okresného súdu v Piešťanoch (občianske, obchodné a správne právo).

V týchto oblastiach pôsobil od 1. januára 2005 až do 30. septembra 2006 ako sudca Okresného súdu v Trnave. Od 1. októbra 2006 do 31. marca 2010 bol sudcom Krajského sudu v Trenčíne so zameraním na obchodné a správne právo. Od 1. apríla 2010 je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) v oblasti správneho práva.

V časti publikačná činnosť, odborná literatúra kandidát uviedol, že od roku 2017 je spoluautorom a prispievateľom do odborného časopisu "Dane v súdnej praxi".

Od roku 2018 je členom (náhradníkom) skúšobnej komisie Justičnej akadémie Slovenskej republiky, od roku 2016 členom štátnicovej skúšobnej komisie pre správne právo na UK v Bratislave.

"Post ústavného sudcu považujem za vrchol sudcovskej kariéry. Myslím si, že som vo veku, kedy ešte mám čo ponúknuť a mohol by som byť prínosom. Ak by som mal o desať rokov viac, asi by som už nad tým neuvažoval," priznal 53-ročný Melicher 21. marca. Opätovne sa o zvolenie pokúša preto, lebo prvú februárovú voľbu považuje za zmarenú. "Nevyjadrili sa v nej všetci poslanci, lebo sa nevedeli zhodnúť, či voľba bude verejná alebo tajná. Mne osobne je jedno, aká bude, dôležité je, aby ten súd konečne začal fungovať," dodal.

Profil zvoleného kandidáta na post ústavného sudcu Petra Melichera

Predsedu senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) Petra Melichera navrhla na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková.

Kandidát na sudcu ÚS SR Peter Melicher sa narodil v roku 1965. Právnické vzdelanie nadobudol v rokoch 1990-1996 na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (PF UK).

Peter Melicher vykonával právnickú prax v rokoch 1996-2000 v komerčnej právnickej kancelárii zameranej na obchodné a správne právo. Od roku 2000 do 2003 bol komerčným právnikom. Od júna 2003 do 31. decembra 2004 bol sudcom Okresného súdu v Piešťanoch (občianske, obchodné a správne právo).

V týchto oblastiach pôsobil od 1. januára 2005 až do 30. septembra 2006 ako sudca Okresného súdu v Trnave. Od 1. októbra 2006 do 31. marca 2010 bol sudcom Krajského sudu v Trenčíne so zameraním na obchodné a správne právo. Od 1. apríla 2010 je sudcom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (NS SR) v oblasti správneho práva.

V časti publikačná činnosť, odborná literatúra kandidát uviedol, že od roku 2017 je spoluautorom a prispievateľom do odborného časopisu "Dane v súdnej praxi".

Od roku 2018 je členom (náhradníkom) skúšobnej komisie Justičnej akadémie Slovenskej republiky, od roku 2016 členom štátnicovej skúšobnej komisie pre správne právo na UK v Bratislave.

"Post ústavného sudcu považujem za vrchol sudcovskej kariéry. Myslím si, že som vo veku, kedy ešte mám čo ponúknuť a mohol by som byť prínosom. Ak by som mal o desať rokov viac, asi by som už nad tým neuvažoval," priznal 53-ročný Melicher 21. marca. Opätovne sa o zvolenie pokúša preto, lebo prvú februárovú voľbu považuje za zmarenú. "Nevyjadrili sa v nej všetci poslanci, lebo sa nevedeli zhodnúť, či voľba bude verejná alebo tajná. Mne osobne je jedno, aká bude, dôležité je, aby ten súd konečne začal fungovať," dodal.