Poslanci zasadili ochrane prírody priam smrteľný úder

 

Ak niekto plánujete robiť investičnú činnosť v území, kde sa nachádzajú biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, oplatí sa počkať s podaním žiadosti do 01. mája 2010. Ušetrí nemalé finančné prostriedky, no na úkor zdravia ostatných ľudí žijúcich v tomto území, ako aj na úkor životného prostredia. Poslanci minulý týždeň schválili k novele zákona ochrany prírody a krajiny pozmeňujúci návrh, ktorým zmenili znenie § 6 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. V súčasnosti každý, kto zamýšľa zasiahnuť do biotopu európskeho významu alebo biotopu národného významu spôsobom, ktorým ich môže poškodiť alebo zničiť, musí mať na takúto činnosť súhlas obvodného úradu životného prostredia. V súhlase sa mu zároveň ukladá povinnosť uskutočniť primerané náhradné revitalizačné opatrenia alebo uhradiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty zasiahnutého biotopu, ktorá je príjmom Environmentálneho fondu.

 

„Envirorezort neakceptoval mnoho pripomienok NGO k návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, lebo by to podľa neho bolo v rozpore s cieľom predkladaného návrhu zákona. Čo nie je dovolené verejnosti, to si môžu dovoliť poslanci. A tak bez akéhokoľvek odborného posúdenia a diskusie rozhodli, že od 1.mája 2010 nebude možné uložiť povinnosť uskutočňovať náhradné revitalizačné opatrenia alebo platiť finančnú náhradu za poškodenie a zničenie chránených biotopov,“ uviedol Peter Pilinský, predseda Strany zelených a dodal „Je to ďalšie administratívne opatrenie, ktoré umožní investorom vpustiť buldozéry do chránených území a za výhodnejších ekonomickým podmienok v nich realizovať investičné činnosti. Kým dosiaľ investor musel počítať aj s finančnými úhradami do Environmentálneho fondu aj v desiatkach tisíc eur, resp. do realizácie revitalizačných opatrení, teraz ho to z hľadiska ochrany prírody nebude nič stáť.

 

Podľa poslancov táto právna úprava bola nad rámec smernice Rady č. 92/43/EHS o biotopoch, neúmerne zvyšovali finančnú náročnosť najmä rozsiahlejších investícii (napr. diaľnic) a nepriamo tak znerovnoprávňovali podnikateľské prostredie. Prednosť dostali odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a náhrada straty mimo produkčných funkcií lesa.

Koho už zaujíma, že ochrana prírody bude ťahať za kratší koniec, lebo z týchto peňazí sa jej nič neujde.

 

„Čo sa týka námietky vo vzťahu k európskej legislatíve, poslanci sa mali najprv spýtať MŽP SR, koľko bolo uložených kompenzačných opatrení podľa prevzatej úpravy smernice o biotopoch. Pravda je taká, že ani jedno, a to sa stavia, rúbe, ničí aj v územiach patriacich do súvislej európskej sústavy chránených území,“ dodáva Peter Pilinský a ďalejvysvetľuje „Každé hodnotenie vplyvov podľa § 28 zákona o ochrane prírody a krajiny totiž vždy dopadne tak, že sa nezistia možné negatívne vplyvy na priaznivý stav takého územia z hľadiska jeho ochrany. Činnosť sa potom môže realizovať, no kompenzačné opatrenia sa podľa tohto ustanovenia už nedajú uložiť.“

 

 Za takúto protiochranársku právnu úpravu zahlasovalo zo 135 prítomných poslancov 127, nik nebol proti a len 8 poslancov sa zdržalo. „Prijatie tejto protiochranárskej novely, pri ktorej sa spojili hlasy koalície a opozície, len dokazuje, že je najvyšší čas vpustiť do parlamentných lavíc nové tváre so skutočne zeleným myslením, ktoré ešte majú chuť bojovať za zdravé životné prostredie,“ uzatvára Peter Pilinský, predseda Strana zelených.