Poslanci zapracovali do legislatívy chýbajúcu európsku smernic

BRATISLAVA 21. apríla (WN/SITA) - Národná rada SR schválila zákon o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku. Nový zákon sa týka vodičov nákladných áut a kamiónov, ako aj autobusov. Tí budú musieť absolvovať pravidelný výcvik, ktorý sa bude týkať bezpečnostných pravidiel. Kurzy budú zamerané aj na predvídanie nebezpečenstva či branie ohľadu na ostatných účastníkov premávky. Organizovať ich budú autoškoly a náklady na ne musia uhradiť vodiči, respektíve ich zamestnávatelia.

Výučba teórie v základnom kurze musí podľa zákona trvať 280 hodín. Každý z účastníkov musí pritom osobne viesť aspoň 20 hodín vozidlo príslušnej kategórie, ktoré spĺňa minimálne požiadavky výcvikových vozidiel. Kurzy povinného pravidelného výcviku musia trvať 35 hodín každých päť rokov, a to minimálne v sedemhodinových časových úsekoch. Z časti sa bude môcť takýto výcvik uskutočniť aj na výkonných trenažéroch.

Prijatá norma do nášho právneho poriadku zavádza chýbajúcu európsku smernicu, pre ktorú už čelí SR žalobe na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev a hrozí nám pokuta 750-tisíc eur (vyše 27 miliónov korún). Minister dopravy Pavol Prokopovič počas rozpravy v stredu pripustil, že sa tejto pokute krajina nevyhne asi ani v prípade schválenia normy. Verí však, že schválením zákona a zapracovaním smernice by sme pokutu nemuseli platiť.

Poslanci ďalej vzali na vedomie správu o činnosti verejného ochrancu práv (VOP). Okrem iného sa v nej konštatuje, že počet preukázaných porušení základných práv a slobôd narastá. Počas štvorročného pôsobenia vo funkcii došlo ombudsmanovi 8 901 podnetov, pričom za posledný rok ich bolo 2 493. Podľa hodnotiacej správy stihol úrad VOP vybaviť celkovo 8 419 podnetov. V minulom roku pritom VOP zistil porušenie základných práv a slobôd v 211 prípadoch. Väčšina z nich, až 201 sa týkalo zbytočných prieťahov. V 117 prípadoch pritom išlo o prieťahy v súdnom konaní. Prieťahov v konaní sa však dopúšťajú aj iné inštitúcie - úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, katastrálne úrady či orgány územnej samosprávy. Na katastroch sa občania podľa Kancelárie verejného ochrancu práv mnohokrát stretnú aj s aroganciou a neetickým správaním zamestnancov. Dôvodom prieťahov v týchto inštitúciách je nedodržiavanie lehôt, či nedostatočná odborná kvalifikácia personálu.

FOTO:SITA