|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
03. februára 2010
Poslanci zamietli Lipšicov návrh zákona o majetku
Ľudia, ktorí nadobudli svoj majetok z nelegálnych príjmov, môžu zatiaľ pokojne spávať. Parlament neschválil dvojicu právnych ...
Zdieľať
Daniel Lipšic
Foto: SITA/Tomáš Benedikovič
BRATISLAVA 3. februára (WEBNOVINY) - Ľudia, ktorí nadobudli svoj majetok z nelegálnych príjmov, môžu zatiaľ pokojne spávať. Parlament neschválil dvojicu právnych predpisov poslanca za KDH Daniela Lipšica umožňujúce skonfiškovať majetok, ktorého pôvod nevedia preukázať. Za zmenu ústavy hlasovalo 54 zo 132 prítomných poslancov, 43 bolo proti, 32 sa zdržalo a traja nehlasovali. Návrh podporili zákonodarcovia opozičných KDH, SDKÚ-DS a SMK, koaliční poslanci vrátane Smeru-SD boli proti alebo sa zdržali. Poslanci však budú mať ešte šancu odsúhlasiť podobné návrhy zákonov, ktoré do parlamentu predložila vláda.
Ústavný súd v roku 2008 označil zákon o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2005 za protiústavný, a to v oblastiach retroaktivity a presunu dôkazného bremena na fyzické osoby a právnické osoby. Lipšic preto navrhoval novelizáciu ústavy, aby sa nový zákon nedal napadnúť na ústavnom súde.
Podpredseda KDH presadzoval, aby sa na základe podania skúmalo, či mohol občan alebo právnická osoba v danom období z legálnych príjmov získať majetok, ktorý vlastní. Hodnota majetku by sa podľa neho určovala buď podľa jeho nadobúdacej ceny, alebo podľa ceny obvyklej v danom období. "Prvé sito oznámení bude preverovať finančná polícia. Ak nadobudne presvedčenie, že rozdiel medzi hodnotou majetku a legálnymi príjmami je vyšší ako 150 000 eur (4,5 milióna Sk), dá podnet prokuratúre," priblížil.
Ak by sa prokurátor stotožnil s podnetom finančnej polície, vyzve, aby osoba zložila finančnú zábezpeku vo veľkosti predpokladaného majetku z nelegálnych príjmov. Osoba by potom bola povinná preukázať, že ho mohla získať z legálnych príjmov. Pokiaľ by osoba v lehote piatich rokov nedodala dôkazy, že má majetok z legálnych zdrojov, tento by prepadol v prospech štátu. Podľa Lipšica v jeho zákone nešlo o retroaktivitu, pretože legálnosť príjmu sa mala posudzovať vždy podľa zákonov platných v čase, keď bol majetok získaný.
SITA
BRATISLAVA 3. februára (WEBNOVINY) - Ľudia, ktorí nadobudli svoj majetok z nelegálnych príjmov, môžu zatiaľ pokojne spávať. Parlament neschválil dvojicu právnych predpisov poslanca za KDH Daniela Lipšica umožňujúce skonfiškovať majetok, ktorého pôvod nevedia preukázať. Za zmenu ústavy hlasovalo 54 zo 132 prítomných poslancov, 43 bolo proti, 32 sa zdržalo a traja nehlasovali. Návrh podporili zákonodarcovia opozičných KDH, SDKÚ-DS a SMK, koaliční poslanci vrátane Smeru-SD boli proti alebo sa zdržali. Poslanci však budú mať ešte šancu odsúhlasiť podobné návrhy zákonov, ktoré do parlamentu predložila vláda.
Ústavný súd v roku 2008 označil zákon o preukazovaní pôvodu majetku z roku 2005 za protiústavný, a to v oblastiach retroaktivity a presunu dôkazného bremena na fyzické osoby a právnické osoby. Lipšic preto navrhoval novelizáciu ústavy, aby sa nový zákon nedal napadnúť na ústavnom súde.
Podpredseda KDH presadzoval, aby sa na základe podania skúmalo, či mohol občan alebo právnická osoba v danom období z legálnych príjmov získať majetok, ktorý vlastní. Hodnota majetku by sa podľa neho určovala buď podľa jeho nadobúdacej ceny, alebo podľa ceny obvyklej v danom období. "Prvé sito oznámení bude preverovať finančná polícia. Ak nadobudne presvedčenie, že rozdiel medzi hodnotou majetku a legálnymi príjmami je vyšší ako 150 000 eur (4,5 milióna Sk), dá podnet prokuratúre," priblížil.
Ak by sa prokurátor stotožnil s podnetom finančnej polície, vyzve, aby osoba zložila finančnú zábezpeku vo veľkosti predpokladaného majetku z nelegálnych príjmov. Osoba by potom bola povinná preukázať, že ho mohla získať z legálnych príjmov. Pokiaľ by osoba v lehote piatich rokov nedodala dôkazy, že má majetok z legálnych zdrojov, tento by prepadol v prospech štátu. Podľa Lipšica v jeho zákone nešlo o retroaktivitu, pretože legálnosť príjmu sa mala posudzovať vždy podľa zákonov platných v čase, keď bol majetok získaný.
SITA