Poslanci umožnili bankám zvýšiť úroky

Poslanci totiž odklepli návrh novely zákona o ochrane vkladov, ktorý znižoval odvodovú povinnosť komerčných bánk do fondu, z ktorého sa v prípade krachu banky vyplácajú nedobitné úložky jej klientov. Tento krok sa v niektorých peňažných domoch už prejavil vo forme zvýšenia úročenia termínovaných vkladov a vkladov s výpovednou lehotou, ďalšie banky sa postupne k rastu úrokov pridávajú. Na druhej strane však analytici očakávajú, že spolu s týmito opatreniami postupne mierne zdražejú úvery.

Ročné príspevky do Fondu ochrany vkladov boli na Slovensku najvyššie v Európe, a to až na úrovni 0,75 % hodnoty všetkých chránených vkladov. Ako upozornil minister financií Ivan Mikloš, keby sa výška odvodovej povinnosti nezmenila, mohli by sa pobočky zahraničných bánk snažiť vyhýbať plateniu týchto príspevkov na Slovensku.
Aj z toho dôvodu bude po novom odvod vo výške 0,2 % z priemernej hodnoty zákonom chránených vkladov v príslušnej banke pre roky, keď fond nebude v dlhovej pozícii voči centrálnej banke. V opačnom prípade to bude minimálne 0,35 % z hodnoty chránených vkladov, po písomnom súhlase Národnej banky môže však klesnúť na 0,2 %.
Ako prvá zareagovala na ešte len navrhované zmeny v zákone VÚB banka a úroky na vkladoch zvýšila už 7. novembra. Postupne sa k nej pridala Poštová banka, Tatra banka a Ľudová banka. Rast úrokov predstavoval zhruba pol percenta. Oddnes v priemere o 0,4 % stúpa úročenie termínovaných vkladov a vkladov s výpovednou lehotou v ČSOB. Odvčera si vyššie úroky pripisujú aj klienti Slovenskej sporiteľne. Hovorkyňa HVB Banky Andrea Kollárová očakáva, že sadzby pri vkladoch zvýšia spolu s nadobudnutím účinnosti zákona. Výšku ročného príspevku na rok 2006 v súlade s touto novelou určí FOV najneskôr do 27. decembra tohto roka.
Podľa analytika Ľudovej banky Mária Blaščáka sa dá očakávať postupný rast úročenia aj pri úveroch. Nesúvisí to však so zmenou výšky príspevku na ochranu vkladov, ale s viacerými faktormi na peňažnom trhu a v ekonomike. Podľa Blaščáka bude NBS sprísňovať svoju menovú politiku, dá sa tak očakávať zvýšenie jej kľúčových sadzieb.
Príliš nízke úroky by totiž mohli negatívne vplývať na rast spotrebiteľských cien, na prelome rokov sa majú naplno prejaviť aj zmeny v cenách energií a vody. Navyše, vo volebnom roku sa dá podobne ako v roku 2002 očakávať prísnejší pohľad centrálnej banky na predvolebné štedrejšie výdavky z verejných financií. Významný vplyv na rozhodnutia NBS bude mať aj dnes zverejnená štruktúra vývoja hrubého domáceho produktu. 
Slavomír Šikuda