Poslanci stále riešia, či si Ďurčanský zaslúži poctu

Ferdinand ĎurčanskýFoto: http://www.lidovky.czRAJEC 11. marca (WEBNOVINY) – Pre kontroverznú bustu Ferdinanda Ďurčanského, ktorá stojí na Námestí SNP v Rajci a čaká na odhalenie, zvolala Matica slovenská odborné kolokvium. To malo objektívne, kritickými metódami historiografie posúdiť aktivity Ďurčanského z pohľadu slovenských dejín 20. storočia. Ferdinanda Ďurčanského viacerí historici považujú za iniciátora protižidovskej politiky, ktorého Národný súd v roku 1947 odsúdil na trest smrti. Svoj nesúhlas a žiadosť o odstránenie sochy už rajeckej radnici adresovali Zväz židovských náboženských obcí, Zväz protifašistických bojovníkov, občianske združenie Tilia, hnutie HUMAN i obyvatelia Rajca. Hnutie HUMAN začalo zbierať aj podpisy pod petíciu za odstránenie sochy.


Na februárovom rokovaní mestského zastupiteľstva odporučili poslanci primátorovi, aby si stanovisko o osobe Ďurčanského vyžiadal od Historického ústavu Matice slovenskej a Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Podľa správy z kolokvia sa Matica slovenská ako celok dostala do vnútorného rozporu, lebo mestské zastupiteľstvo v Rajci pri schvaľovaní svojho rozhodnutia o postavení busty vychádzalo najmä z matičnej publikácie, ktorú vydal Kabinet slovenského exilu v roku 1996, no miestny odbor matice v Rajci zároveň vydal stanovisko proti postaveniu busty.


Ďurčanský - zakladateľ slovenskej politológie a zároveň iniciátor protižidovskej politiky

„Matica slovenská zorganizovala toto kolokvium, aby tu historici porozprávali o Ferdinandovi Ďurčanskom ako o klasickom príklade osobnosti spojenej s politikou v najzložitejšom období našich dejín, ale zároveň osobnosti prepojenej s úsilím slovenského exilu o národno-štátnu emancipáciu Slovákov,“ uvádza vedecký pracovník Historického ústavu Matice slovenskej Peter Mulík. Podľa záverov z kolokvia treba Ferdinanda Ďurčanského považovať za zakladateľa slovenskej politológie, pričom vo všetkých dokumentoch dôsledne presadzoval myšlienku slovenskej národnej a štátnej identity.


Historici však zároveň konštatujú, že Ďurčanský mal podiel na príprave protižidovskej legislatívy v čase autonómnej slovenskej krajiny, presadzoval štatisticky percentuálne obmedzený počet židovských advokátov, notárov, lekárov a lekárnikov a v čase svojho pôsobenia v politike presadzoval totalitné praktiky a propagoval spoluprácu s Nemeckom. „Z dokumentov vyplýva, že spolupracoval s nemeckou tajnou službou, s vojenskou rozviedkou, ale robil to v záujme vzniku samostatného Slovenského štátu. Nemecku chcel umožniť čerpať z nerastného bohatstva Slovenska, avšak reálne sa usiloval o formálnu nezávislosť Slovenskej republiky, nerešpektujúc silné väzby na Nemeckú ríšu. Faktom však ostáva, že od roku 1945 do roku 1990 sa Ferdinand Ďurčanský prezentoval iba ako jednoznačne negatívna osobnosť,“ píše sa v správe z kolokvia, ktoré organizoval Historický odbor Matice slovenskej a Slovenský historický ústav v Bratislave.


Rozhodne mestské zastupiteľstvo

Či bustu Ďurčanského na Námestí SNP v Rajci odhalia, alebo odstránia, je na rozhodnutí mestského zastupiteľstva. Podľa primátora Jána Rybárika pri schvaľovaní busty v minulom volebnom období vychádzali z materiálov konferencie o Ďurčanskom, ktorú v roku 1996 pripravila Matica slovenská v Rajci. Poslanci pod tlakom verejnosti vo februári odporučili primátorovi, aby si od historikov vyžiadal komplexné odborné stanovisko o osobe Ďurčanského. Ešte pred kolokviom Matice primátor Rybárik povedal, že na informácie, ktoré má, sa snaží pozerať objektívne a myslí si, že Ďurčanský môže mať v Rajci osadenú bustu, pretože bol Rajčan a na jeho osobe vidí viac pozitív ako negatív. Výroba busty aj s montážou stála 14-tisíc eur a podľa primátora bola financovaná z mestského rozpočtu.

Ferdinand Ďurčanský

Právnik, novinár a politik Ferdinand Ďurčanský sa ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany podieľal v roku 1939 na rozdelení ČSR. V rokoch 1938 až 1939 bol ministrom spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr ministrom verejných prác a dopravy v slovenskej autonómnej vláde. V rokoch 1939 až 1940 bol prvým ministrom zahraničia Slovenského štátu. Pokúšal sa zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky od Nemecka, a preto bol na pokyn Adolfa Hitlera odvolaný. V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do Ríma. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený Národným súdom na trest smrti ako vojnový zločinec. K zmene tohto rozsudku, ktorý je v Slovenskej republike aj dnes právne platný, nikdy nedošlo.


Postavenie Ďurčanského na politickej scéne je nejednoznačné

Postavenie Ferdinanda Ďurčanského na slovenskej politickej scéne, ktorého bustu chcú odhaliť na námestí v Rajci, je podľa historika Ústavu pamäti národa Petra Sokoloviča nejednoznačné a jeho politická činnosť nie je v slovenskej historiografii dodnes komplexne spracovaná. Ako uviedol dnes pre agentúru SITA Sokolovič, Ferdinand Ďurčanský pochádzal z rodiny statkára a senátora za Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu a na svoju dobu dosiahol veľmi dobré vzdelanie – bol absolventom parížskej Sorbony a profesorom medzinárodného práva. "Bol nekompromisným bojovníkom za autonómiu Slovenska a od jesene roku 1938 zástancom štátnej samostatnosti. V hektickom období marca 1939 ako mladý radikál spolupracujúci s Nemeckom vyzýval z viedenského rozhlasu na dosiahnutie samostatnosti revolučnou cestou," uviedol historik.

Nekompromisnosť Ďurčanského v obhajovaní slovenskej nezávislosti sa podľa Sokoloviča prejavovala aj vo vzťahu k Nemecku, keď sa bez šance na úspech pokúšal o nezávislejšiu slovenskú zahraničnú politiku". V týchto snahách musel zákonite naraziť na realitu slovenského postavenia vo vzťahu k Nemeckej ríši. Nacistom okrem jeho údajných kontaktov so Židmi prekážal najmä jeho protinemecký postoj. Úsilie o jeho odstavenie vyvrcholilo v lete 1940 v Salzburgu, kde si nemecká strana ráznym zásahom vynútila jeho úplné vyradenie z politického života a nahradenie radikálmi ako Alexander Mach a Vojtech Tuka," zdôraznil historik.

Vo februári 1940 sa pre svoje kritické postoje ku svojvoľným gardistickým protižidovským akciám dostal podľa historika Ďurčanský do konfrontácie s Hlinkovou gardou a jej hlavným veliteľom Alexandrom Machom, na druhej strane je však známa jeho účasť na formovaní protižidovského zákonodarstva. Až do konca vojny pôsobil Ďurčanský ako profesor medzinárodného práva na Slovenskej univerzite. Po skončení druhej svetovej vojny sa stal vedúcou osobnosťou jedného z prúdov slovenského exilu. "Svojou politickou činnosťou i odbornými prácami sa opätovne snažil o presadenie myšlienky slovenskej samostatnosti v zahraničí. Stál pri zrode Svetového kongresu Slovákov. Retribučný Národný súd v Bratislave ho v neprítomnosti za jeho činnosť smerujúcu k vytvoreniu samostatného Slovenska odsúdil na smrť," dodal Sokolovič.