Poslanci si nechcú zmraziť platy

  Počas rokovania o štátnom rozpočte totiž nikto nenavrhol zmrazenie valorizačného mechanizmu, ktorý určuje rast poslaneckých platov. Jediný, kto túto možnosť spomenul, bol nezávislý poslanec Miroslav Maxon. Upozornil na fakt, že podľa prieskumov verejnej mienky je parlament najmenej dôveryhodnou štátnou inštitúciou. Preto „ak niekto navrhne zmrazenie platov, rád to podporím“. Jeho slová nenašli priaznivú odozvu u poslancov: „Prečo to nenavrhne sám?“ začudoval sa predseda poslaneckého klubu SMK Gyula Bárdos. Robert Kaliňák zo Smeru vyhlásil, že jemu by takýto krok neprekážal a nemal by problém ho podporiť, „ak sa to urobí len nám poslancom“, zdôraznil. Od platov poslancov sú totiž „odvodené“ napríklad platy sudcov a prokurátorov, ale aj iných ústavných činiteľov - vrátane prezidenta SR, predsedu vlády, ministrov, štátnych tajomníkov, verejného ochrancu ľudských práv a predsedov ústredných orgánov štátnej správy. 

Platy poslancov sú podľa zákona určené ako trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve v predchádzajúcom roku. Tento údaj Štatistický úrad oznámi v marci, rozdiel sa poslancom doplatí spätne. Ministerstvo financií predpokladá, že v roku 2005 bola priemerná mzda asi 17 110 korún, teda základný poslanecký plat by mal byť
51 600 korún. Podľa niektorých odhadov by však mohla priemerná mzda dosiahnuť výšku až 17 500 Sk, potom by bola mzda poslanca 52 500 Sk. Mimobratislavskí poslanci navyše dostávajú paušálne náhrady, ktoré sa tiež zvýšia, takže ich príjem dosiahne výšku takmer 100-tisíc korún mesačne.  

Alena Gottweisová