Poslanci rozhodnú o tlačovom zákone

BRATISLAVA 24. marca (WEBNOVINY) - Poslanci na nadchádzajúcej schôdzi Národnej rady rozhodnú o definitívnej podobe vládneho návrhu tlačového zákona. Predloha rezortu kultúry vyvolala protesty nielen stavovských organizácií na Slovensku, ale aj zahraničných inštitúcií. Opozičné strany podmienili úpravou viacerých sporných paragrafov svoju podporu Lisabonskej zmluve. Zmeny, ktoré koalícia urobila počas prerokovávania návrhu vo výboroch sú však podľa opozície naďalej nedostatočné a preto očakávajú ďalšie, predovšetkým v práve na odpoveď a opravu. Ak nebudú, za Lisabonskú zmluvu nezahlasujú, vyhlásili v stredu opoziční lídri. Predseda parlamentu Pavol Paška nechce riskovať osud zmluvy a do programu rokovania NR SR ju zatiaľ nezaradil. Národná rada SR by mala tiež zaujať stanovisko k návrhu na odvolanie Juraja Horvátha z funkcie sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. O tomto bode mali poslanci rokovať na februárovej schôdzi na podnet predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara. Situáciou okolo sudcu Horvátha, ktorý bol v minulosti právoplatne odsúdený za krátenie daní, sa zaoberal ústavnoprávny výbor. V ňom však koaliční poslanci za Smer-SD a SNS nepodporili Mečiarov návrh na uznesenie parlamentu, keď prijali návrh bez výzvy prezidentovi, aby odvolal Horvátha z funkcie. Podľa výboru by mal parlament sudcu len vyzvať, aby sám odišiel z funkcie. Zároveň má konštatovať, že Horváth spáchaním úmyselného trestného činu stratil morálny kredit na vykonávanie funkcie. Horváth nevylúčil, že z funkcie odstúpi. Plénum nakoniec tento bod presunulo na marcovú schôdzu. Rovnako by sa mala NR SR zaoberať aj preloženou vládnou správou o súčasnom stave nákladného železničného prepravcu Cargo Slovakia, a. s. a postupe vlády Slovenskej republiky pri zabezpečovaní budúceho rozvoja Carga Slovakia, a. s. Poslanci by mali hlasovať ďalej aj o vládnom návrhu zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Jednou z neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch má byť podľa navrhovaného zákona predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi za cenu nižšiu, ako je jeho výrobná alebo nákupná cena, a to na náklady dodávateľa. Výnimkou má byť prípad, ak sa cena znížila na základe dohody medzi dodávateľom a odberateľom. Zákon má tiež zakázať neodôvodnené vrátenie tovaru odberateľom dodávateľovi na náklady dodávateľa, či stanovenie povinnosti neodôvodnenej výmeny dodaného tovaru na náklady dodávateľa. Návrh zákona kritizovala opozícia, podľa ktorej neprinesie želaný výsledok, naopak pre ľudí bude znamenať zdražovanie. NR SR sa bude opäť zaoberať novelou zákona o výkone väzby, ktorú s pripomienkami vrátil prezident Ivan Gašparovič. Hlave štátu sa nepozdáva, že by podľa novely mohli obvinení telefonovať bez prítomnosti príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). "Ak by mal obvinený vo väzbe právo telefonovať bez kontroly obsahu hovoru, nebolo by možné mu zabrániť v prípadnom pokračovaní trestnej činnosti, ovplyvňovaní svedkov alebo spoluobvinených, argumentuje prezident. Poslanci by sa mali na marcovej parlamentnej schôdzi zaoberať aj návrhmi nového školského zákona. Jeden predkladá minister Ján Mikolaj, druhý pochádza od Martina Fronca z KDH. Mikolaj chce novým zákonom odštartovať školskú reformu. Plánuje znížiť počet žiakov v triedach. Deti sa budú musieť povinne učiť cudzí jazyk od tretej triedy základnej školy, s druhým budú musieť začať v šiestej triede. Štát má zadefinovať povinné učivo, ktoré budú musieť odučiť školy v rámci štátnych vzdelávacích programov. V školských programoch budú rozhodovať o zvyšnej časti učebných osnov. Školy by tak mali tvoriť približne tretinu učiva podľa svojich predstáv. Ministerstvo dodnes nemá hotové finálne verzie štátnych programov. Minister sľúbil, že ich budú mať hotové do konca apríla. Mikolajovi kritici, najmä Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť, upozorňujú, že učitelia netušia, čo ich čaká od septembra a školy budú mať málo času na prípravu školských programov. Froncov návrh školského zákona už raz v parlamente neprešiel. Spoločne ho predložili všetky opozičné strany SDKÚ-DS, KDH a SMK, Národná rada SR ho v septembri zamietla v prvom čítaní. Fronc tvrdí, že chce rozprúdiť diskusiu o reforme školstva aspoň na parlamentnej pôde. Mikolaja kritizuje za to, že pri príprave školského zákona neviedol diskusiu s odborníkmi ani politikmi. Paška do programu zaradil aj poslaneckú novelu interrupčného zákona. Pôvodne sa ňou mali zaoberať už na predchádzajúcej schôdzi, z programu však bola rozhodnutím väčšiny zákonodarcov vypustená. Podľa návrhu, ktorý predložili poslanci Ľudmila Mušková (ĽS-HZDS), Pavol Hrušovský a Daniel Lipšic (obaja KDH), by žena, ktorá zvažuje interrupciu, mala byť pred zákrokom povinne informovaná o rizikách umelého prerušenia gravidity, aktuálnom vývojovom štádiu dieťaťa, o možnostiach utajeného pôrodu, o finančnej podpore počas gravidity aj zo strany mimovládnych organizácií či osvojení dieťaťa. Ďalšou zmenou by bolo stanovenie niekoľkodňovej lehoty, počas ktorej by si mohla zákrok rozmyslieť. Predseda parlamentu predložil na marcovú schôdzu návrh na úplne zrušenie poslaneckej imunity. Neúspech návrhu je viac menej istý, nakoľko koaličné SNS a ĽS-HZDS ako aj tri opozičné strany avizovali, že ho nepodporia. SITA