Poslanci pri hodnotení ministerky Laššákovej poukazujú na komunikáciu

Bratislava 2. januára (TASR) – Komunikácia s umeleckou obcou, ktorá má ďaleko od ideálu, je prvkom, ktorý vo svojom hodnotení pôsobenia ministerky kultúry SR Ľubice Laššákovej (Smer-SD) v roku 2019 spomínajú zástupcovia koalície i opozície. Kým koaliční poslanci z Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá vyzdvihujú prínos ministerky v podpore umeleckých škôl a tradičnej kultúry a upozorňujú na rezervy v oblasti mediálnej legislatívy, zástupcovia opozície najmä kriticky poukazujú na personálne angažovanie sa ministerky v rozhodovacích procesoch, rovnako tak i na pretrvávajúci problém s čerpaním eurofondov pre kreatívny priemysel.


Predseda Výboru Národnej rady SR pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek (Smer-SD) sa nechce púšťať do komplexného hodnotenia Laššákovej riadenia rezortu kultúry. Tvrdí, že by to nebolo korektné vzhľadom na to, že vo viacerých oblastiach agendy preberala stav, ktorý jej zanechal predchodca. "Určite veľmi vyzdvihujem prínos a podporu pani ministerky k nášmu návrhu zákona, podľa ktorého môžu byť prijímateľom dotácií rezortu aj vysoké školy umeleckého charakteru,“ uviedol. "Na druhej strane, sú veci, pri ktorých by som ja osobne postupoval zrejme inak,“ priznal. Vo všeobecnosti si však myslí, že pred rezortom kultúry a jeho vedením stoja v blízkej budúcnosti veľké výzvy, súvisiace napríklad s oblasťou autorského práva.

Podpredseda parlamentného výboru pre kultúru a médiá Karol Farkašovský (SNS) si tiež myslí, že Laššákovej vysvedčenie ovplyvňuje prevzatie už rozbehnutej agendy rezortu, takisto i hneď od počiatku viac ako turbulentná komunikácia s umeleckou obcou. "Zvládla to, ale na pokoji jej to určite nepridalo,“ poznamenal Farkašovský. Ministerku vníma zo svojej osobnej profesionálnej skúsenosti ako tvorivého, zodpovedného človeka. "Som presvedčený, že s takouto osobnostnou „výbavou“ pristupovala k problémom rezortu kultúry,“ uviedol. Za pozitíva v Laššákovej aktivitách považuje osvieženie činnosti kultúrnych fondov, podporu audiovizuálneho fondu a umeleckých škôl. "Viac iniciatívy som naopak čakal v oblasti inovácie mediálnej legislatívy, ochrany etických hodnôt a v legislatíve upravujúcej oblasť digitálneho prostredia,“ dodal.

Podpredsedníčke parlamentného kultúrneho výboru Natálii Milanovej (OĽaNO) chýba pri vedení rezortu kultúry pod Laššákovej vedením ambícia čokoľvek zmeniť. Za fatálne zlyhanie ministerky považuje rozpočet MK na rok 2020. "Nominálne je síce vyšší, no keď sa odrátajú doplatky za výpadok príjmu z koncesionárskych poplatkov, predražená rekonštrukcia SNG i vyššie platby cirkvám, na kultúru ostáva reálne menej peňazí,“ mieni Milanová. Ministerke vyčíta zbabrané čerpanie eurofondov a zlé nastavenie výziev, rovnako tak komunikáciu s kultúrnou obcou. "Umelci sú náročný partner na diskusiu, no ministerstvu chýba aspoň snaha o dialóg,“ zdôraznila opozičná poslankyňa, narážajúca i na súvislosti týkajúce sa menovania generálneho riaditeľa SND či otázky okolo budúcnosti Kunsthalle Bratislava. Milanová pozitívne hodnotí zvýšenie vratiek vo filmovom priemysle (z 20 na 33 percent), naopak odmieta novelu, rozširujúcu účel poskytovania dotácií MK i na knižnice a folklór. "Je to absolútne nesystémový predvolebný krok, ktorý dáva zase viac právomocí ministrovi na rozdávanie peňazí svojim,“ zdôvodňuje.

Pre nezaradenú poslankyňu a overovateľku mediálneho výboru Vieru Dubačovú znamenalo nominovanie Ľubice Laššákovej obsadenie postu ministra človekom, ktorý nedokáže dať kultúre jasnú víziu napredovania. Laššáková je naopak podľa Dubačovej osobou, ktorá rozdeľovala kultúrnu obec, poslankyňa v tejto súvislosti poukazuje napríklad na zlyhávajúcu komunikáciu v prípade Kunsthalle Bratislava, svojvoľné rozhodnutia ministerky pri prerozdeľovaní dotácií či kroky pri zmene vedenia SND “priečiace sa princípom modernej otvorenej spoločnosti”. Spochybňuje tiež deklarovanú podporu regionálnej a tradičnej kultúry. "Vznikla síce stratégia, avšak okrem niekoľkých mimoriadnych príspevkov a jednorazového folklórneho projektu som zatiaľ nezachytila žiadny prínos k systematickému a dlhodobo udržateľnému rozvoju kultúry v slovenských regiónoch,“ uviedla. Za malé pozitívum pokladá Dubačová čiastočné oživenie výziev v oblasti kreatívneho priemyslu. "Ani v tomto prípade však nebude využitý potenciál, ktorý táto oblasť eurofondových zdrojov pôvodne prinášala," zdôraznila.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR