|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. júna 2013
Poslanci prerokujú povinnú predškolskú dochádzku
Základom rómskej reformy by malo byť uzákonenie povinnej predškolskej výchovy pre všetky deti, tvrdí strana Sloboda a Solidarita (SaS). Povinnú predškolskú dochádzku od štyroch rokov ...
Zdieľať
BRATISLAVA 4. júna (WEBNOVINY) - Základom rómskej reformy by malo byť uzákonenie povinnej predškolskej výchovy pre všetky deti, tvrdí strana Sloboda a Solidarita (SaS).
Povinnú predškolskú dochádzku od štyroch rokov dieťaťa v novele školského zákona navrhujú poslanci Lucia Nicholsonová a Martin Poliačik. Právnu normu v utorok parlament prerokuje v úvode 13. dňa 19. schôdze Národnej rady SR.
Návrh by zároveň zrušil nulté ročníky v základných školách a rozšíril financovanie predškolskej výchovy tak, aby rezort školstva poskytoval finančný príspevok na dva ročníky predškolskej výchovy namiesto súčasného jedného. Novela by podľa liberálov mala nadobudnúť účinnosť v roku 2016.
"Na Slovensku klesá počet detí, ktoré chodia do predškolského zariadenia, oproti zvyšujúcemu sa trendu detí, chodiacich do predškolského zariadenia v krajinách EÚ," argumentuje Nicholsonová. Kým napríklad v roku 2008 na Slovensku navštevovalo škôlky 79 percent štvorročných detí, v Taliansku to podľa nej bolo 99 percent, vo Veľkej Británii 98 percent a vo Francúzsku 100 percent detí.
Problémom podľa poslankyne je, že predovšetkým deti zo sociálne málo podnetného prostredia do škôlok nechodia. Tie deti, ktoré do škôlok chodia, sú podľa Nicholsonovej vo vyššom veku schopné dokončiť aj stredoškolské vzdelanie, vedia čítať a písať a nemusia ísť na úrad práce.
"Každý, kto povie, že takýto projekt je drahý a že na Slovensku na to nemáme peniaze, klame," myslí si Nicholsonová. Náklady spojené s návrhom zákona by financovali eurofondy. Z peňazí EÚ by sa postavili nové škôlky, ale aj zaplatili ľudia, ktorí by v nich pracovali. V konečnom dôsledku by tak podľa poslankyne pomohli aj zamestnanosti. "Zamestnáme ľudí, ktorých dnes zamestnať nedokážeme, to sú kvalifikovaní pedagógovia a podobne," dodala. Novela zákona sa týka približne 25- až 26-tisíc detí.
Tabule v jazykoch menšín
Parlament bude diskutovať aj o novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Poslanci za stranu Most-Híd ňou chcú odstrániť nesúlad zákona o jazykoch menšín a zákona o dráhach, a tým umožniť umiestňovanie označení železničných staníc a zastávok v obciach, v ktorých sa používa jazyk národnostnej menšiny v zmysle zákona o jazykoch menšín.
Na základe predkladaného návrhu by nemohlo dôjsť k plošnej zmene názvov železničných staníc a zastávok. Názvy staníc a zastávok by sa nezmenili, mohli by sa umiestniť len dodatkové tabule s označením stanice alebo zastávky v jazyku národnostnej menšiny. Dodatkové tabule by sa umiestňovali jednotlivo na základe žiadostí a nie plošne. Keďže finančnú stránku týchto opatrení by nezabezpečoval štát, ale žiadatelia, nemalo by to vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočet Železníc Slovenskej republiky.
Parkovanie pre motorky
Plénum prerokuje aj novelu zákona o cestnej premávke, ktorou chcú nezaradení poslanci Juraj Droba a Martin Chren zjednodušiť parkovanie bicyklov a motocyklov na regulovaných miestach.
V súčasnosti musia motocykle parkovať na miestach vyhradených pre autá, čím podľa Drobu zbytočne zaberajú veľa priestoru, keďže jeden motocykel zaberie box pre jedno auto.
"Keby boli parkovacie miesta pre motorky vyznačené, tak sa tam zmestí možno aj päť motoriek," uviedol Droba. Keďže takéto značenie zatiaľ chýba, Droba chce, aby mohli motorky a bicykle na regulovaných parkoviskách stáť všade tam, kde nezavadzajú autám a chodcom.
Nezaradený poslanec Daniel Krajcer navrhuje v novele zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska znížiť byrokraciu spojenú s platením koncesionárskych poplatkov pre osoby s viacerými odbernými miestami, dôchodcov a firmy. Podľa platného zákona majú občania a firmy pri zmene skutočnosti jednak oznamovaciu a zároveň aj preukazovaciu povinnosť. Návrh liberálnej poslaneckej platformy chce týmto osobám a podnikom ponechať len oznamovaciu povinnosť. "Všetky ďalšie údaje, ktoré slúžia na preukázanie, majú totiž k dispozícii štátne orgány ako Sociálna poisťovňa, energetické spoločnosti alebo verejnoprávne médium RTVS," uviedol.
Povinnú predškolskú dochádzku od štyroch rokov dieťaťa v novele školského zákona navrhujú poslanci Lucia Nicholsonová a Martin Poliačik. Právnu normu v utorok parlament prerokuje v úvode 13. dňa 19. schôdze Národnej rady SR.
Návrh by zároveň zrušil nulté ročníky v základných školách a rozšíril financovanie predškolskej výchovy tak, aby rezort školstva poskytoval finančný príspevok na dva ročníky predškolskej výchovy namiesto súčasného jedného. Novela by podľa liberálov mala nadobudnúť účinnosť v roku 2016.
"Na Slovensku klesá počet detí, ktoré chodia do predškolského zariadenia, oproti zvyšujúcemu sa trendu detí, chodiacich do predškolského zariadenia v krajinách EÚ," argumentuje Nicholsonová. Kým napríklad v roku 2008 na Slovensku navštevovalo škôlky 79 percent štvorročných detí, v Taliansku to podľa nej bolo 99 percent, vo Veľkej Británii 98 percent a vo Francúzsku 100 percent detí.
Problémom podľa poslankyne je, že predovšetkým deti zo sociálne málo podnetného prostredia do škôlok nechodia. Tie deti, ktoré do škôlok chodia, sú podľa Nicholsonovej vo vyššom veku schopné dokončiť aj stredoškolské vzdelanie, vedia čítať a písať a nemusia ísť na úrad práce.
"Každý, kto povie, že takýto projekt je drahý a že na Slovensku na to nemáme peniaze, klame," myslí si Nicholsonová. Náklady spojené s návrhom zákona by financovali eurofondy. Z peňazí EÚ by sa postavili nové škôlky, ale aj zaplatili ľudia, ktorí by v nich pracovali. V konečnom dôsledku by tak podľa poslankyne pomohli aj zamestnanosti. "Zamestnáme ľudí, ktorých dnes zamestnať nedokážeme, to sú kvalifikovaní pedagógovia a podobne," dodala. Novela zákona sa týka približne 25- až 26-tisíc detí.
Tabule v jazykoch menšín
Parlament bude diskutovať aj o novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín. Poslanci za stranu Most-Híd ňou chcú odstrániť nesúlad zákona o jazykoch menšín a zákona o dráhach, a tým umožniť umiestňovanie označení železničných staníc a zastávok v obciach, v ktorých sa používa jazyk národnostnej menšiny v zmysle zákona o jazykoch menšín.
Na základe predkladaného návrhu by nemohlo dôjsť k plošnej zmene názvov železničných staníc a zastávok. Názvy staníc a zastávok by sa nezmenili, mohli by sa umiestniť len dodatkové tabule s označením stanice alebo zastávky v jazyku národnostnej menšiny. Dodatkové tabule by sa umiestňovali jednotlivo na základe žiadostí a nie plošne. Keďže finančnú stránku týchto opatrení by nezabezpečoval štát, ale žiadatelia, nemalo by to vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočet Železníc Slovenskej republiky.
Parkovanie pre motorky
Plénum prerokuje aj novelu zákona o cestnej premávke, ktorou chcú nezaradení poslanci Juraj Droba a Martin Chren zjednodušiť parkovanie bicyklov a motocyklov na regulovaných miestach.
V súčasnosti musia motocykle parkovať na miestach vyhradených pre autá, čím podľa Drobu zbytočne zaberajú veľa priestoru, keďže jeden motocykel zaberie box pre jedno auto.
"Keby boli parkovacie miesta pre motorky vyznačené, tak sa tam zmestí možno aj päť motoriek," uviedol Droba. Keďže takéto značenie zatiaľ chýba, Droba chce, aby mohli motorky a bicykle na regulovaných parkoviskách stáť všade tam, kde nezavadzajú autám a chodcom.
Nezaradený poslanec Daniel Krajcer navrhuje v novele zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska znížiť byrokraciu spojenú s platením koncesionárskych poplatkov pre osoby s viacerými odbernými miestami, dôchodcov a firmy. Podľa platného zákona majú občania a firmy pri zmene skutočnosti jednak oznamovaciu a zároveň aj preukazovaciu povinnosť. Návrh liberálnej poslaneckej platformy chce týmto osobám a podnikom ponechať len oznamovaciu povinnosť. "Všetky ďalšie údaje, ktoré slúžia na preukázanie, majú totiž k dispozícii štátne orgány ako Sociálna poisťovňa, energetické spoločnosti alebo verejnoprávne médium RTVS," uviedol.